nedeľa 30. júla 2017

EVERYDAY || Prológ



Časom sa zmení veľa. Tým najhorším, čo sa môže zmeniť, sú ľudia vo vašom okolí. Hlavne ak to platí pre vašich rodičov a priateľov.

Byť sám má možno niekedy výhody, ale ak sa k vám otočí celé vaše okolie chrbtom, v takéto momenty dúfate, že sa na vás usmeje šťastena a prinesie so sebou nejakého strážneho anjela. To ale býva ten najväčší omyl. Pretože ľudia nemôžu byť anjeli, na to sú až moc závistliví a do seba zahľadení. Dokážu len zrádzať a klamať vám do očí. Preto je niekedy lepšie sa ľudí strániť a zvoliť život samotára.

Občas sa ale stane niečo nečakané. Niečo, čo zmení váš obyčajný a smutný život v niečo iné. V niečo, na čo si radi počkáte a na čo sa budete tešiť. A niekedy k tomu stačí naozaj málo.
Pár viet, slov… nie je to ťažké. Stačí, ak je to úprimné.

Jiminovi stačilo málo, aby ušiel z toho začarovaného a neprajného kruhu. Stačila iba jedna veta, len tých pár slov.

„Slzy ti nesvedčia. Radšej by som ťa videl s úsmevom na tvári. Preto by si sa mal pripraviť na to, že vďaka mne sa neprestaneš usmievať.“

Práve vtedy sa začala nová etapa v jeho živote.

Či dobrá, alebo zlá, nevedel… iba dúfal, že dobrá. Predsa len, toho zlého si užil až moc.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára