nedeľa 30. júla 2017

IN YOUR EYES || Časť 3.



Jeongguk neochotne otvoril oči, keď započul ten otravný zvuk. Naozaj nechápal ako si mohol nechať zapnutí budík. Vlastne nechápal, prečo má nastavený budík, keď je sobota. Škola predsa nie je. Vydal zo seba podivný zvuk (keďže sa mu nechcelo vyliezť z postele) a pozrel sa koľko je vôbec hodín. Zakňučal, keď zbadal tie čísla.

„Super,“ zamumlal podráždene, keď zbadal na svojom mobile čas. Presnejšie 6:40. Znovu sa teda rozvalil na posteli a zahrabal do perín. Odmietal vstávať, prečo by aj mal tak skoro strašiť?

Akurát privrel oči, keď jeho mobil znovu vydal zvuk. Mal chuť ten dementný prístroj hodiť o stenu, aby ho už konečne nechal spať. Pozrel sa na mobil aby vedel čo sa deje, prebodol displej pohľadom.

„To už je hore?“ zamumlal si pre seba, než sa znovu posadil a rozklikol oznámenie.

TaeTae: Kookie!

TaeTae: Prídem neskôr!

TaeTae: Asi tak okolo tretej

TaeTae: Pretože som prespal u Joona

TaeTae: A iba teraz idem domov

TaeTae: Ma zobudil T-T

TaeTae: Poľutuj ma

Nechápal ako môže jeho hyung, všetko písať oddelene, bolo to otravné a iba ho tým vytáčal. Tiež nechápal ako je možné, že tak rýchlo dokáže písať. Tiež to bolo otravné.

Kookie: Ty si zasa zobudil MŇA! Takže sa poľutuj sám!

TaeTae: Si zlý!

TaeTae: Máš byť na svojho hyunga milý!

TaeTae: A poľutovať ho!

TaeTae: Kde je ten roztomilý Kookie?

TaeTae: Ktorý by ma poľutoval?

Kookie: Spí. Nechaj ho.

TaeTae: Zlý Kookie!

TaeTae: Choď ho zobudiť!

TaeTae: Chcem si písať s tým Kookiem!

Kookie: Smola. Idem spať a vypínam si zvonenie takže otravuj niekoho iného. Hyung.

***

Mladík si to mieril ku vchodovým dverám, mal pocit, že čochvíľa ten zvonček vybuchne. Bodaj by nie, keď z neho ten votrelec nedal dolu prst. Otvoril dvere a okamžite sa stretol s pohľadom svojho hyunga. Ten mu venoval obrovský úsmev a vkĺzol do domu. Jeongguk nad tým iba pokrútil hlavou. Občas si prišiel on ako ten starší. Zavrel dvere a išiel rovno tam, kde videl, že išiel Taehyung. Ten sa na neho hneď otočil, takže mal Jeongguk čo robiť, aby do neho  nevrazil.

„Vyzeráš, že ti je ešte zle,“ pohľadom si ho obzrel z čoho to usudzoval.

„Nič mi nie je,“ oponoval mu. Niečo mu bolo, ale zle nie...jedine by priznal únavu, ale to sem moc nepatrí.

„Vidím, že je,“ venoval mu posledný pohľad než prešiel ku kuchynskej linke.

„Hyung, vážne mi nič nie je,“ sledoval svojho kamaráta, ako sa prehrabuje u neho v kuchyni. Stále nechápal prečo si myslí, že mu je furt zle. Bola pravda, že na to sa včera vyhovoril...ale zle mu nie je. Iba je unavený, keďže sa poriadne nevyspal.

„Neverím tomu, si nejaký bledý. Takže ti urobím čaj,“ prehovoril a otvoril ďalšiu zo skriniek v kuchyni, „teda ak ho nájdem,“ doplnil než sa víťazne usmial. Konečne našiel čo hľadal, otočil sa s tým na Jeongguka. Ten nad ním iba zakrútil s hlavou, rukou si podoprel bradu čakal, čo všetko Taehyung stihne u neho podpáliť. Teda dúfal, že nič...veril v jeho schopnosti. Ale pozná ho, nič by ho neprekvapilo.

Taehyung položil čaj na linku, vybral hrnček o ktorom vedel, že je Kookieho – keďže mu ho podaroval on – bol na ňom zajačik. Do teraz si pamätal, ako mu za to vynadal zo slovami: „Nie som decko! Prečo si mi kúpil taký hrnček?! Musel sa pri tej spomienke pre seba zasmiať. Bol vtedy veľmi roztomilý, keď sa nahneval. Dal variť vodu, pričom si pripravil čo potreboval. Oprel sa o linku a čakal kedy zovrie voda, pozrel sa smerom ku Jeonggukovi.

„Povedz Kookie,“ začal na mladšieho za stolom, „kto ti bol najviac sympatický? Teda s mojich kamarátov,“ uprel na neho svoj zvedavý pohľad. Naozaj ho to zajímalo, pretože vedel, že chlapec bol trochu v zoznamovaní nesmelý. Preto si povedal, že ho s nimi zoznámi. Mladík za stolom nemusel dlho premýšľať nad odpoveďou.

„Jimin,“ povedal na svoj vkus až moc okamžite, „teda. Všetci mi prišli sympatický, ale s ním som sa dobre porozprával. Príde mi, že máme dosť spoločné,“ doplnil svoje tvrdenie. Taehyung sa snažil uvedomiť si, čo mu povedal.

Má toho s Jiminom veľa spoločné.

Dobre sme sa porozprávali.

„Čo presne máte spoločné?“ zadíval na neho s nadvihnutým obočím. Dosť ho to zaujímalo, keďže Jimina pozná dlho...a Kookieho tiež pozná už niekoľko rokov.

„Si nejaký zvedavý. Nemám pravdu hyung?“ pousmial sa na neho. Nemal v pláne mu na toto odpovedať. Nebude predsa hovoriť o tom, že je aj on gay. Mal totižto pocit, že to asi o Jiminovi nevie z ich partie nikto.

„To je nejaké tajné?“ zamračil Taehyung na mladíka pred ním. „Ste snáď obaja sériový vrahovia?“ neprestával sa mračiť. Nepáčilo sa mu, že nechcel odpovedať. Vždy mu Jeongguk všetko povedal.

Tak, prečo aj teraz nie?

„Hyung,“ mladší sa nadýchol aby odpovedal, ale jeho plány sa zmenili, „Hyung! Vrie voda!“ zakričal zdesene, keďže sa voda valila von.

„Sakra!“ rýchlo zobral do ruky chňapku a dal čajník preč zo šporáku. Jediné čo potom počul bolo, ako jeho hyung nadával.

***

„Ako sme sa dostali sem do kaviarne? Predsa si celý čas tvrdil, že vyzerám na umretie...a ty ma vytiahneš medzi ľudí,“ mladší z dvojice zdvihol obočie a zadíval sa na Taehyunga. Občas naozaj nechápal jeho zmýšľanie.

„Pretože jeden z mojich liečebných postupov, je aj ísť von. Na čerstvý vzduch,“ odpovedal a prezeral si ponuku dezertov na dnešný deň.

„Pretože v kaviarni je čerstvý vzduch. Možno akurát tak z klímy, však?“ preniesol Jeongguk ironicky. Nemal náladu chodiť medzi ľudí, radšej by bol doma. V posteli a spal alebo by premýšľal nad Taehyungom. Z premýšľania ho vyrušil hlas, natočil hlavu do strany a uvidel narušiteľa, jeho myšlienok.

„Jimin!“ vykríkol Taehyung nadšene. Zato najmladší nechápal čo sa deje.

„Taehyung povedal všetkým aby sme sem prišli,“ vysvetlil ružovovlasý mladík svoju existenciu na tomto mieste. Jeongguk chápavo prikývol, než si uvedomil jeho slová. Chcel sa spýtať koho tým myslel, ale Jimin ho predbehol, „Príde ešte Hoseok, Yoongi, Seokjin a Namjoon.“

Ani to poriadne nedopovedal a pri ich stole už stáli všetci. Jeongguk potichu pozdravil a viac sa posunul, aby si mali hyungovia kam sadnúť. Jednu vec, ale nechápal...kedy to sakra stihol Taehyung dohodnúť?

Všetci sa usadili. Namjoon a Seokjin sa posadili ku nemu, pričom pri ňom sedel Joon. Musel si priznať, že by bol radšej, ak by pri ňom sedel niekto iný. Nie žeby mal niečo proti nemu, len keď veda vás sedia dva vysoký chalani, ste natlačený ako sardinka. Snažil sa nejako získať miesto na prežitie, keď sa ku nemu natočil Namjoon.

„Počul som, že ti bolo zle,“ začal aby si získal jeho pozornosť, „ak nevieš piť, načo piješ?“ zdvihol nechápavo obočie. Jeongguk pretočil očami, zasa táto veta.

„Ja viem piť,“ konečne našiel polohu, pri ktorej nie je na nich natlačený, „iba mi proste prišlo zle,“ pokrčil ramenami. Stretol sa s prikývnutím zo strany Joona, ale aj tak sa zdalo, že mu neverí.

„Môžeš vôbec už piť?“ spýtal sa odrazu Seokjin, iba tak medzi rečou, načo sa Taehyung začal smiať. Okamžite ho Jeongguk prebodol pohľadom.

„Mám dvadsať, takže áno,“ odpovedal a stále hádzal po svojom hyungovi imaginárne nože.

„Inak, pýtaš sa ho vážne skoro, nemyslíš?“ ozval sa po chvíli Yoongi. Mal pravdu, pýta sa dosť „skoro“. Ako kebyže si to včera neuvedomil, že je mladší.

„Tak prepáč, že včera som si to neuvedomil,“ pretočil očami a znovu venoval pohľad Jeonggukovi, „Aj tak by si nemal moc piť. Osprostieš ako tuto Taehyung,“ Taehyung si moc neuvedomil čo bolo povedané, keď prikývol. Keď sa ale spamätal, hodil po svojom hyungovi ublížený pohľad.

Najmladší mal čo robiť aby sa nezačal smiať a nebol sám. Všetci mali čo robiť, iba Namjoon vyzeral, že premýšľa nad tým čo Seokjin povedal.

„Hyung! Prečo si na mňa taký zlý?“ Taehyung ublížene smrkol a zotrel si imaginárnu slzičku.
„Je to pravda a všetci to tu vieme,“ trochu sa zarazil, „teda až na Jeongguka.“

„Má pravdu, ak by si totižto nepil, tak by si sa nikdy nevytratiť z každej párty. Boh vie s kým,“ tento raz prehovoril Hoseok. Po jeho slovách Jeongguk spozornel, ale to Jimin tiež. Ten sa okamžite na najmladšieho pozrel, aby vedel či je v poriadku.

„To je pravda, keď si vypiješ tak si iný,“ prehovoril, iba tak do vetra Yoongi, „Furt sa lepíš po ľuďoch a chceš sa s nimi bozkávať,“ podoprel si hlavu rukou a zadíval sa na Taehyunga. „Občas si hovorím, že práve táto tvoja opitá osobnosť, je pre teba to najhoršie.“

„Neviem prečo si to myslíš. Nebolo by horšie ak by som bol agresívny?“ Taehyung sa na Yoongiho tiež pozeral. Vôbec sa mu nepáčilo, že riešili jeho osobu. Mal v pláne aby sa lepšie spoznali s Kookiem. Nie aby riešili jeho osobu.

Táto konverzácia bolo niečo, čo Jeongguk nechápal. Ak vedeli, že je taký...prečo ho nejako nekontrolujú?

„Agresivita je tiež zlo, ale uvedom si jedno,“ narovnal sa a na jeho tvári sa objavil vážny výraz,  „A to, že osoba, ktorú by budeš raz milovať a ona teba...bude týmto trpieť. Pretože si nevieš uvedomiť na koho, sa vtedy lepíš. Tým iba zničíš každý svoj vzťah.“

Yoongi mal pravdu. Všetci pri stole to vedeli, dokonca aj Taehyung. Jediný kto mal v tomto guláš bol Jeongguk. Zdalo sa mu, že Yoongi vie ešte niečo, ale to ako keby si hovoril iba pohľadom s jeho hyungom. Ako keby mali nejaké tajomstvo o ktorom vedia iba oni.

„Mám otázku,“ prerušil túto atmosféru po dlhej odmlke Hoseok, „Odkedy ťa toto trápi? Pokiaľ viem, tak ti je všetko s prepáčením u riti.“

Yoongi mu venoval pohľad, než prehovoril, „Odkedy nechcem, aby môj kamarát, ani nie v  dvadsiatich dvoch rokoch, musel platiť alimenty neznámej babe.“

S týmto slovami téma Taehyung a alkohol skončila. Nie však pre Jeongguka, ten vybral mobil a začal písať správu jedinej osobe s ktorou sa o tomto môže porozprávať.

Pre Jimin:
„Môžeme potom, keď táto seansa skonči, niekam ísť? Chcel by som sa o tomto celom porozprávať.“

Odoslal to, odpoveď dostal prikývnutím zo strany Jimina. Nebol si istý či chce vedieť všetko, ale pár vecí určite áno.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára