nedeľa 30. júla 2017

IN YOUR EYES || Časť 4.



Kým vôbec ich posedenie v kaviarni skončilo, bol už večer. Práve preto mali Jimin s Jeonggukom, namierené ku staršiemu domov. Býval totižto bližšie a taktiež tam bola istota, že k nemu len tak nezavíta Taehyung. Také nečakané vpády, robieva totižto len Jeonggukovi.

Došli k už od výzoru novej bytovke, kde ho ružovovlasý mladík viedol ku správnemu vchodu. Počkal kým Jimin otvoril dvere, obaja vošli dnu. Asi to vyzeralo vtipne, ale on sa proste musel obzerať...aj keď boli iba pri schránkach a mierili ku výťahu. Prestal sa tak obzerať, keď uvidel ako pobavene ho Jimin sledoval.

„Čo?“ spýtal sa s trochu urazeným tónom v hlase. Naozaj nemá takéto situácie rád, prišiel si ako decko.

„Nič, iba to bolo zlaté ako si sa obzeral,“ odpovedal mu s myknutím ramien a privolal výťah. Teda nemusel ho privolať, keďže sa dvere rovno otvorili. Bol rád, že tu čakať nemusia. Obaja vošli do výťahu, kde Jimin stlačil príslušné číslo poschodia.



Hneď ako vošli do Jiminovho bytu, musel Jeongguk uznať, že to tu mal pekné. Veľmi sa mu jeho byt páčil, nemohol sa prestať obzerať. Bol naozaj krásne a moderne zariadení. Vyzul sa a za stáleho obzerania, šiel po stopách majiteľa bytu.

„Dáš si niečo na pitie?“ spýtal sa ho Jimin, hneď ako vošiel do kuchyne. Nečakal moc na odpoveď, keďže vybral dva poháre.

„Vodu, ďakujem,“ usmial sa na neho mladší a došiel ku nemu, „Hyung?“ pozrel sa na ružovovlasého mladíka, ktorý mu pohľad opätoval.

„Áno?“ usmial sa na neho a čakal, čo chcel povedať.

„Ty...Ty bývaš sám?“ vyslovil svoju otázku, pričom videl na Jiminovej tvári (po tejto otázke) smutný úsmev. Trochu sa v tej chvíli zľakol či sa nespýtal niečo zlé.

„Áno, ale rodičia mi kúpili tento byt. Tiež kým chodím ešte do školy, za mňa platia nájom a tak,“ nalial do oboch pohárov vodu a jeden podal Jeonggukovi.

„Prečo nebývaš s nimi?“ zobral si od neho pohár a hneď sa aj napil. Úprimne v tom teple, čo je vonku, dosť vysmädol. Starší mu venoval pohľad pri ktorom si nebol istý, aký je.

„Vieš, chalanom som povedal, že je to tým...no, že sa odsťahovali a nechceli aby som menil školu,“ položil pohár na linku a sám sa o ňu chrbtom oprel. „Ale nikdy som im nepovedal pravdu. Vieš, chceli sa ma zbaviť. Preto mi kúpili byt a platia mi ho, iba pokiaľ chodím do školy,“ urobil menšiu pauzu, pred tým než pokračoval. „Dosť zlým spôsobom totižto zistili, že som gay...a nezobrali to dobre,“ smutne sa na Jeongguka usmial, no potom sklopil pohľad k svojím nohám. Nerád na to spomínal, bol na tom vtedy veľmi zle. Nikdy si totižto nemyslel, že by rodičia až tak zle reagovali na jeho orientáciu.

Mladší z dvojice, položil pohár na linku a postavil sa pred Jimina. Moc nečakal či nejako mladík zareaguje a proste ho objal. Bolo mu ho ľúto. Osoby, ktoré by mali milovať tohto človiečika sa na neho vykašlali, miesto toho aby prijali aký ich syn je. On nevedel aké to je, doma nikto nevedel o tom aký on je. Proste si to nevedel ani predstaviť. Jimin nečakal objatie, ale chlapca tiež objal, pričom svoju tvár schoval do Jeonggukovho záhybe pri krku. Mal rád objatia a teraz sa naozaj objatie hodilo.
„Neviem síce aké to pre teba bolo a je,“ začal mladší rozprávať, „ale nezabúdaj, že tvoji priatelia sú tu vždy pre teba. Myslím, že by si zaslúžili vedieť, prečo naozaj bývaš sám,“ dokončil svoj myšlienkový pochod a čakal na jeho reakciu.

Jimin sa od neho otiahol, ale nevenoval mu ani jeden pohľad. Vedel, že mal pravdu, ale...čo ak aj tí ho odvrhnú? To by naozaj už neuniesol. Stačilo mu, že celé dni je sám v tomto byte. Kde ho zožiera samota a jeho myšlienky.

„Kookie,“ vedel, že sa mladík určite nepotešil nad tou prezývkou, ale ku nemu proste išla. „Povedať im pravdu je dosť ťažké, sám by si to mal vedieť. Bojím sa toho, že ma odvrhnú. Toho, že by som bol ešte viac sám než som teraz,“ zamumlal a pustil mladíka z objatia. Jeongguk sám odstúpil, keď videl, že ho pustil.

„Ale tým, že v tom budeš klamať si moc nepomôžeš,“ odpovedal mu na jeho slová. „To predsa sám dobre vieš. Klamať okoliu, je ako klamať sebe. Tým budeš iba v kruhu klamstiev a budeš sám naozaj,“ Jimin mu venoval po týchto slovách prekvapený pohľad. Nevedel kde sa v ňom berie toľko múdra. Nebol sám, kto bol prekvapený. Mladší bol zo seba tiež v šoku, ale nedal to na sebe poznať.

„Asi máš pravdu,“ prikývol po chvíli Jimin a pozrel sa na Jeongguka. „Chcel si, ale riešiť niečo iné. Nemám pravdu?“ pousmial sa na neho. Vyšší mladík iba prikývol na súhlas a obaja sa presunuli do obývačky.

***

Venoval staršiemu spoločníkovi pohľad, nerád rieši tieto veci, ale dnes musí. Čiernovlasý mladík sa pohodlnejšie usadil na stoličke a čakal čo na neho vybalí.

„Už minule som ti hovoril, že nemáš tieto veci riešiť pred ostatnými,“ prehovoril, ale oční kontakt s jeho hyungom neprerušil. Nevedel prečo to Yoongi riešil v tej kaviarni a opäť pred všetkými.

„Hovoríš, ako keby som povedal niečo, čo nevedia,“ pretočil očami a pozrel sa na mobil. „Tebe skôr vadí, že som to povedal pred tým...Bože ako sa volá,“ začala lúskať prstami, aby si dopomohol spomenúť, „Jeongguk!“ vykríkol sám na seba hrdý, že si spomenul, „Vadí ti, že som to povedal pred Jeonggukom, nie pred chalanmi,“ uškrnul sa na Taehyunga. Ten sa na neho iba pozeral, bez akejkoľvek zmeny výrazu v tvári.

„Hovoríš blbosti, opäť nevnímaš pretože čakáš na správu, však?“ zdvihol zvedavo obočie a pozrel sa na mobil a potom na neho. Starší sa iba viac uškrnul a venoval mu vážny pohľad.

„Nehovorím. Mal by si si potriediť myšlienky Taehyung,“ nespúšťal z neho zrak, aby vedel ako vážne myslí svoje slová. „Ten malý zajačik ti prirástol k srdcu až moc. Nemyslíš?“ usmial sa na neho, tým vševediacim úsmevom. Ten úsmev sa mladšiemu nepáčil, ako keby vedel čítať všetky jeho myšlienky. „Videl si vôbec jeho výraz, keď som to povedal? Bol rozkošný, mal som chuť ho vyobjímať a tiež sa mi kazili zuby z toho aký bol sladký,“ zasmial sa nad tou spomienkou, než pokračoval, „Bol som veľmi zvedavý, ako by reagoval, kebyže pokračujem,“ tváril sa, že premýšľa pričom si podoprel hlavu rukou.

Taehyung sa zamyslel nad tým posledným čo mu povedal. Kookieho výraz moc nepostrehol. Úprimne sa bál pozrieť na neho, mal totižto pocit, že by aj on mal potom rovnako divné myšlienky, ako Yoongi.

„Nepokračoval by si, pretože potom by som začal hovoriť ja,“ tentokrát sa uškrnul Taehyung, „A to nechceš zasa ty. Nie?“ venoval mu svoj typický úsmev, ktorý utvrdil staršieho o jeho slovách. Mal Taehyunga rád. Ale nemal rád, že vedel veľa vecí na neho. Tým pádom ho mal dosť v hrsti a to úprimne neznášal.

Odfrkol si a zadíval sa von z okna, „Aj tak by si si mal ujasniť čo pre teba to roztomilé stvorenie je,“ nachvíľu mu venoval pohľad než sa znovu zadíval z okna, „Inak neublížiš iba sebe. Pamätaj si čo som povedal....tým aký si, zničíš každý svoj vzťah,“ po tomto svojom výleve už iba nerušene hľadel z okna. Nechal aby si to mladší nechal prejsť hlavou. Aby sám prišiel na správne riešenie, keďže v tomto, si musí poradiť sám.

Taehyung neznášal, keď mal Yoongi pravdu, ale musel ju teraz uznať. Začal prstom klepať po zamknutom mobile. Robil tak peknú chvíľu než ho odblokoval, nabehol na správy.

TaeTae: Koooooookie! Zajtra si nerob plány! Urobíme si u mňa filmový večer!

TaeTae: A žiadne výhovorky!

TaeTae: Inak budem smutný

Kým čakal na to čo mu odpíše sa musel zamyslieť. Ako berie vôbec Jeongguka? Vedel, že na kamaráta ho má rád asi až moc. Tak nemal rád nikoho z jeho partie. Ale niečo mu stále hovorilo, že tú istú hranicu ešte neprekročil.

Nevedel.

A nebol si istý či chce vedieť.

***

Nebolo to dlho než začali ich rozhovor a Jeonggukovi prišli hneď tri správy. Povzdychol si, pričom Jimin sa začal smiať. Obaja vedeli od koho to je. Povedal si, že mu neodpíše. Predsa len práve teraz by to bolo voči staršiemu neslušné.

„Mal by si mu odpísať, inak ťa zaspamuje,“ Jimin sa neprestal usmievať a mladší prikývol, že to bude najlepší nápad.

Vybral mobil z vrecka a šiel na správy, prekvapene hľadel na to čo mu napísal. Pohľadom zavadil o ružovovlasého chlapca veda neho. Ten čakal čo chce povedať.

„Chce aby sme si urobili on a ja, filmový večer,“ zamumlal a pohľadom šiel z mobilu, na mladíka vedľa neho.

„To je super! Odpíš mu!“ prisunul sa ku nemu bližšie a hľadel na displej jeho mobilu. Chcel vedieť čo presne mu odpíše.

Áno, bol príliš zvedavý. A nie, nevadilo mu to.

Jeongguk zakrútil nad tým hlavou a odpísal mu.

Kookie: Jasné, iba kvôli tomu by si bol smutný. Kedy mám prísť?

Jimin sa musel zasmiať. Vedel si predstaviť ako sa Taehyung zatvári, keď si to prečíta. Spolu s Kookiem čakali na odpoveď.

TaeTae: Ranil si moje city!

TaeTae: Pravdaže by som plakal!

TaeTae: Hm...

TaeTae: Tak okolo pol ôsmej?

TaeTae: Alebo chceš prísť skôr?

„Tiež si si predstavil ako zahral falošný plač?“ spýtal sa ho Jimin s pohľadom stále na jeho mobile.

„Ako inak,“ zasmial sa Jeongguk a išiel mu odpísať.

Kookie: Pol ôsmej je samo o sebe skoro, takže to vyhovuje. Ale platíš pizzu! Inak odchádzam ak nebude pizza.

Taehyung začal okamžite odpisovať preto Jimin iba v tichosti sledoval konverzáciu.

TaeTae: Takže teba zaujíma iba pizza?!

TaeTae: Pizza je pre teba dôležitejšia ako tvoj hyung?

TaeTae:  Q_Q

TaeTae: Opäť ten zlý Kookie.

TaeTae: Kde je ten milý?

TaeTae: Ktorý ma má rád?

Kookie: Je tu....iba vie, že  bude hladný. a nehraj sa tu na obeť! Keď si minule prišiel ku mne, tak si sa viac venoval mojej chladničke ako mne! A to si mi sľúbil, že si spolu zahráme!

Toto Jimin nevydržal a začal sa smiať. Jeongguk mu venoval nechápavý pohľad. „Že kde ej ten milý Kookie. On ťa asi vidí ako dieťa čo?“ pozrel sa na neho a prestal sa smiať.

„Neviem, ale dúfam, že nie,“ zamumlal mu odpoveď. To bolo to posledné čo by chcel, aby ho videl ako dieťa.

Chce aby ho videl ako muža.

Niekoho, kto mu je seberovný a niekto, kto bude mať možnosť ukázať mu, aký v skutočnosti je.
Niekto, kto bude môcť ho milovať bez toho, aby sa bál jeho reakcie.

Ale.

Nikde nemá istotu, že to tak je....že to tak niekedy bude.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára