nedeľa 30. júla 2017

IN YOUR EYES || Časť 5.




Jeongguk sedel v obývačke svojho hyunga, pričom počúval ako sa snaží nájsť popcorn. ‚Mal to mať nachystané, keď vedel, že prídem,“ prebehlo mu v mysli, keď počul jeho monológ. Rozvalil sa na gauči a pozrel sa na mobil, aby vedel koľko je vôbec hodín. Včera šiel domov dosť neskoro, vlastne Jimin, chcel aby tam prespal, že je veľa hodín. No, kvôli tomu, že pre neho mal prísť Taehyung, išiel domov. Nechcelo sa mu vysvetľovať, prečo ide domov až ráno.

Práve, keď má teraz chvíľu čas, mu v hlave znie včerajší rozhovor s Jiminom. Dozvedel sa asi až moc a stále nevie, ako s týmito informáciami naloží.

~flashback~

„Dobre, teraz, keď už snáď prestane spamovať,“ pozrel sa Jeongguk na ružovovlasého mladíka vedľa seba, „by sme boli začať náš rozhovor,“ dokončil svoju myšlienku, pričom dúfal, že Jimin sám s niečím začne. Ten sa iba pousmial a posadil sa do tureckého sedu, čelom k mladšiemu.

„Čo presne by si rád vedel prvé?“ zadíval sa na neho a čakal na jeho otázky.

„Ako,“ odmlčal sa na chvíľu, aby v hlave sformuloval otázku, „ako presne myslel Yoongi, že nechce. No...aby Taehyung platil alimenty? Už sa stalo, že s nejakou skončil viac ako pri bozkávaní?“ bál sa Jiminovej odpovede, ale chcel to vedieť.

„Vieš Kookie,“ položil si ruky na stehná a pozrel sa chlapcovi do očí, „sám si musel tušiť, že Taehyung už asi ťažko bude panic,“ Jimin sa začal hrať so svojimi prstami na ruke než pokračoval. „Tae nevie piť, čo ti budem klamať. Preto ho moc nenechávame samého ak pije, taktiež nemôžeme sledovať jeho osobu celý čas, keď niekde sme,“ zadíval sa Jeonggukovi do očí, „On si vždy, keď je opitý, nájde niekoho s kým naviaže reč a nakoniec to pokračuje k bozkávaniu. V najhorších verziách to zájde ďalej, ale to sa stalo iba raz čo viem ja. Odvtedy vždy, keď niekomu z nás zmizne z obzoru, ho hľadáme, aby to tak znovu neskončilo,“ dopovedal čo chcel mladší počuť a čakal na jeho reakciu.

Jeongguk sa snažil vstrebať všetko, čo tu bolo povedané. Áno, neveril tomu, že by jeho hyung ešte s nikým nespal (nebol blbé dieťa aby tomu veril), ale nečakal niečo také. Ale jedna vec mu vŕtala v hlave.

„Jimin?“ oslovený mu venoval pohľad, že ho počúva, „povedal si, že si nájde nejakú osobu. Prečo si nepovedal ženu alebo dievča? Znamená to, že to nie sú len ženy, ktoré si Taehyung nájde a deje sa to, čo si mi hovoril?“ vychrlil zo seba otázku, pretože naozaj to tak starší povedal. Ten sa na neho tak zvláštne usmial.

„Vedel som, že na to budeš reagovať,“ začal než sa viac usmial, „Tak ako si to pochopil, tieto jeho stavy sa netýkajú len žien, ale aj mužov.“

Aj na mužov.

Táto informácia bola pre neho viac ako dobrá, iba...

Prečo ho to tým pádom iba viac hnevá?

Je  možné, že mu vadí viac to, že by bol s nejakým chlapom, ako so ženou?

Áno. Sám si to prizná. Toto mu vadí viac, ako keby bol iba so ženami.

~end of the flashback~

Konečne prišiel do obývačky ku nemu aj Taehyung a samozrejme bez popcornu. Jeongguk sa musel uškrnúť. Vedel, že ho buď nenájde alebo spáli.

„Takže bez popcornu? To bude teda filmový večer,“ posťažoval sa naoko mladší a čakal čo teraz vymyslí jeho hyung.

„Mám tu chipsy! To ti musí stačiť, predsa len pizza už je objednaná, takže hladný nebudeme,“ odpovedal mu a šiel k jeho skrýši, kde máva tieto veci. Hneď aj vybral jeden balíček, ktorý otvoril a nasypal do nachystanej misky. Potom sa posadil k mladšiemu, na ktorého sa usmial až ukázal svoje zúbky. Jeongguk by sa asi na mieste rozplynul, kebyže mu nedôjde jedna vec.

„Hyung? Keď si si sadol, ako chceš zapnúť film?“ zdvihol na neho zvedavo obočie a čakal, čo z neho vypadne. Taehyung zdvihol prs a viac sa usmial.

„Je tam externý disk, takže stačí ak zapnem telku a ovládačom to vyhľadám!“ povedal hrdo sám na seba a ako povedal, tak urobil. Mladší iba pobavene zakrútil s hlavou než sa začal venovať filmu, ktorý jeho hyung pustil.

Teda, ak sa bude vedieť venovať tomu filmu.

***

Práve mali menšiu pauzu vo svojom filmovom maratóne a šli spolu niečo kúpiť do neďalekého obchodu. Cestou sa zhovárali o filmoch, ktoré doteraz pozreli a hodnotili, ktorý bol podľa nich lepší.
Obaja vošli do obchodu, Taehyung zobral do rúk košík a hneď zamieril ku regálu, kde sa nachádzali chipsy. Jeongguk šiel pomaly za ním, keď sa zamyslel. Presnejšie znovu na rozhovor s Jiminom, pretože sa dozvedel o koho šlo. Teda do koho je Jimin zamilovaný.

„Hyung?“ povedal smerom k staršiemu mladíkovi, ktorý práve vyberal medzi tromi druhmi chipsov. Ten sa na neho pozrel a čakal čo sa ho chcel spýtať.

~flashback~

Už bolo dosť neskoro, keď obaja iba tak sedeli a pozerali nejaký film, ktorý zapol Jimin. Teda ten film bol zaujímavý, to nemohol Jeongguk zaprieť, ale stále mu chýbali odpovede. Natočil hlavu do strany, aby videl či majiteľ bytu náhodou nezaspal. A nezaspal, bol skôr úplne sústredený na televízor, teda presnejšie na film. A vyzeral vtipne. Mal totižto uprený pohľad, pričom si palcom prechádzal po spodnej pere. Sám musel uznať, že vyzeral tiež moc roztomilo. Čo samozrejme aj Jimin bol, moc roztomilý. Ale pre neho je aj tak najviac roztomilá iná osoba.

Mladík si jeho pohľad všimol, preto sa na neho pozrel, pričom zvedavo zdvihol obočie.

„Ja len,“ začal mladší a čakal na plnú pozornosť, „smiem vedieť, kto je osoba, do ktorej si zamilovaný? Som si istý, že je to niekto z vašej partie,“ spýtal sa ho a poslušne čakal, či mu bude odpovedané. Jimin zobral do ruky ovládač, aby dal pauzu na filme, položil ho späť a venoval svoju plnú pozornosť Jeonggukovi.

„Neprestáva ma prekvapovať, ako si dokážeš niektoré veci domyslieť,“ krátko sa zasmial, než pokračoval, „áno, je to niekto z našej partie,“ smutne sa pousmial. „Som ale v dosť rozdielnej situácií ako ty Kookie. Vieš, jeden z chalanov bol pritom, keď mi rodičia povedali tie kruté slová,“ pohľad zabodol na svoje stehná, pretože si spomenul, ako sa ja dotyčný zachoval.

„Chceš tým povedať, že bo-,“ začal, ale Jimin ho predbehol.

„Áno, bol. Chcel si povedať, že bol dôkaz toho, že som gay,“ venoval mladšiemu smutný pohľad, „Yoongi mal u nás spať, tak sme si povedali, že si urobíme takú malú párty, aj tak bol piatok“ začal, pričom mladší ostal zarazený, že opäť sa tu objavilo meno Yoongi. „A nejako sa to zvrtlo, lenže moji rodičia prišli domov skôr, ako bolo v pláne,“ zamumlal potichu.

„Počkaj, ale stále nechápem jednu vec. Prečo potom pôsobí, ako keby ste boli iba kamaráti? Pretože vôbec by som netipoval jeho,“ hodil po ružovovlasom mladíkovi zmätený pohľad.

„To má jednoduché vysvetlenie,“ začal Jimin, pričom si musel zahryznúť do pery, „nepamätá si to. Nikdy si nepamätá ak sa ku mne správa inak, ako ku kamarátovi,“ pozrel sa Jeonggukovi do očí. Ten sa zarazil, keď uvidel v očiach staršieho slzy.

„Jimin,“ sadol si ku nemu bližšie a objal ho okolo ramien, starší sa mu hlavou oprel o rameno. Mladší mladík ho začal hladiť po chrbte, aby ho trošku upokojil. Jiminovi už bolo jedno, že plače... tieto spomienky a fakty sú pre neho bolestivé vždy.

„Yoongi je v niečom podobný Taehyungovi, keď pije,“ potichu smrkol než pokračoval, „len s rozdielom, že Yoongi nechodí za cudzími, ale za mnou. Iba si nikdy nič nepamätá,“ hnedovlasý mladík bol zmätený z toho, ako si to nemôže niekto pamätať. „A vieš čo je najvtipnejšie?“ mladší záporne zakrútil s hlavou, „To, že aj keď je opitý, tak som rád, že aspoň vtedy som pre neho niečo viac,“ zamumlal potichu, až mal Jeongguk problém, mu porozumieť.

„Vieš,“ začal opatrne, keďže mu stále mladík plakal na ramene, „myslím si, že iba predstiera, že si to nepamätá. Pretože asi videl, že si sa sám hral hru NIČ SA NESTALO,“ dopovedal svoju teóriu a Jimin sa zamyslel.

„Tak prečo, keď sa to stalo prvýkrát sa ani nespýtal, či je to s rodičmi moc zlé?“ zdvihol na neho svoj uslzený pohľad.

„To neviem, ale myslím si, že čakal či sám začneš tú tému. A keď videl, že si nezačal, tak sa hrá na niečo čo nie je,“ Jeongguk sám nechápal, kde chodil na tieto teórie, ale jemu samému to dávalo zmysel.

Tak je to možné.

Nie je tak?

~end of the flashback~

„Áno, Kookie?“ zazubil sa na mladíka vedľa neho. Ten pretočil pri tej prezývke oči.

„Nehovor mi tak, keď sme na verejnosti,“ zavrčal na neho, ale hneď na to si odkašlal, „Yoongi je vždy taký milý,“ keď povedal slovo MILÝ, tak urobil prstami úvodzovky, „alebo iba včera taký bol?“ Starší sa musel úprimne zamyslieť. Jemu osobne prišiel taký neutrálny.

„On je dosť svojský,“ pokrčil ramenami a hodil do košíka všetky druhy chipsov. Nechcelo sa mu vyberať. Potom ten košík podal do rúk Kookiemu, jemu sa ho nechcelo nosiť.

„To znamená?“ vypytoval sa ďalej, keď naozaj by chcel vedieť aký asi Yoongi je. Už len z dôvodu aby pochopil jeho vzťah ku Jiminovi.

„Si nejaký zvedavý,“ podozrievavo sa na neho pozrel, no dlho to neriešil. „Proste ak na tebe vidí, že niečo ignoruješ a on o tom vie, tak sa bude s tebou tváriť, že nič sa nestalo. Teda ako príklad ti dám,“ zapremýšľal než pokračoval, „Napríklad by si mal nejaký obrovský trapas pri ktorom by bol aj on, ale ak by si to na druhý deň alebo nejaký deň čo by ste sa videli nespomenul, tak sa bude tváriť, že nič také sa nestalo,“ dokončil svoju odpovedať a prešiel okolo Jeongguka, smerom k nápojom.

‚Mal som pravdu!‘ prebehlo mladšiemu hlavou, po slovách jeho hyunga. Otočil sa smerom kadiaľ išiel Taehyung a šiel rovno za ním. Zarazil sa keď videl, kde presne stál.

„Hyung? Prečo stojíš pri alkohole?“ začal opatrne a prišiel bližšie ku nemu.

„K správnemu filmovému večeru patrí pivo!“ usmial sa na neho a hneď mu dal do košíka, ktorý držal v ruke, šesť pív.

„Uvedomuješ si, že zajtra musím ja a aj TY do školy, však?“ stále sa na neho pozeral. Nebol si totižto istý, či si Taehyung tento fakt uvedomoval.

„Nejdeme sa ožrať, iba si dáme pivo. Čo si myslíš, že by som pil tak, aby mi bolo zajtra zle?“ pretočil očami a šiel ešte prekutrať, čo by zobral.

Jeongguk si povzdychol, toto bude dlhý deň.

***

Vedel to a vedel, že to takto dopadne. Taehyung nakoniec nekúpil iba šesť pív a z toho dôvodu, sa tu práve váľa.

„Keď nevieš piť, prečo piješ?“ povedal viac menej pre seba a rýchlo ho chytil aby nespadol dolu na zem. „Zaujímalo by ma ako pôjdeš zajtra do školy,“ zakrútil nad ním hlavou. Taehyung sa posadil tesne vedľa neho.

„Koookie!“ zakričal mu starší do ucha až sa musel od neho odtiahnuť, „ja viem piť! To ty si vôbec nepil, preto sa ti tak zdá!“ Jeongguk musel uznať, že rozprávať mu šlo dobre, ale jeho stav tak nevyzeral.

„Mal by si ísť spať,“ pozrel sa na neho, načo Taehyung po ňom hodil svoje psie oči. Mladík mal čo robiť aby na mieste neskolaboval. Prečo je taký roztomilý?

„Nechcem ísť spať!“ odul sa a znovu si ľahol, tentoraz, ale položil hlavu na jeho stehná. Cítil ako sa Jeongguk zarazil, ale nijako to nekomentoval, „Musíme dopozerať ten film! Skôr spať nejdem!“ tak ako ležal, skrížil ruky na hrudi.

„Ako chceš,“ zamumlal potichu mladší z dvojice a radšej svoj zrak uprel na televízor. Nemohol totižto nijako pochopiť, správanie svojho hyunga. Teda bolo mu predsa povedané aký je, ale toto je úplne iné. Jimin predsa hovoril niečo iné.

Tak...prečo?

To pre neho nie je dosť atraktívny?

Alebo ho naozaj vidí ako dieťa?

„Kookie,“ oslovený sa pozrel na svojho hyunga, ten mal podozrivo vážnu tvár. Už vôbec nevyzeral tak pripito ako pred pár minútami.

„Áno?“ spýtal sa ho, keďže okrem pozerania sa na jeho maličkosť, nič nerobil a ani nehovoril.

„Ja len,“ jednou rukou sa priblížil k jeho tvári, za ktorú ho chytil a následne uštipol. „Vyzeral si smutne. Stalo sa niečo?“ bolo na ňom vidieť, že má o neho starosti. Vlastne, bolo to hlavne kvôli tomu, že mal podobný výraz ako včera v kaviarni.

„Nie,“ pousmial sa a odtiahol od jeho ruky. Taehyung vedel, že klame a on neznášal klamárov.

„Prečo klameš? Ako dlho myslíš, že ťa poznám? Viem kedy klameš,“ prebodol ho pohľadom. Mladší mladík, nevedel ako na toto odpovedať. Vedel, že Taehyung neznášal, ak niekto klamal.

„Nemyslím si, že by som ti mal hovoriť všetky moje starosti,“ odpovedal jednoducho a skoro popravde.

„To sa mýliš,“ otočil sa na bok jednu ruku dal na mladíkove stehno a položil si na ňu hlavu, tvárou bol otočený ku Kookieho bruchu s pohľadom stále na jeho tvári. „Si pre mňa dôležitý a preto tvoje starosti, sú aj moje. Tvoj smútok je aj môj smútok,“ tak rád by Jeongguk týmto jeho slovám veril, ale to nešlo.

Nadýchol sa aby mu na to odpovedal, keď sa jeho hyung posadil a tvárou bol iba pár centimetrov od tej jeho. Zmätene zamrkal očami. Chcel sa spýtať čo to robí, ale to by mu nemohol Taehyung priložil k perám svoj ukazovák, na znak aby nič nehovoril.

„Páči sa ti Jimin, však?“ pozrel sa mladšiemu do očí a čakal na odpoveď.

„Čože?“ šokovane sa pozeral na mladíka pred sebou. Ako ho to napadlo?

„Páčia sa ti muži,“ stále mu uprene hľadel do očí, „nemám pravdu?“

„Ako ťa to napadlo?“ nechápal to. Ako to vedel? Nikdy mu nič nepovedal a pochyboval, že by to vykecal Jimin.

„Nenapadlo. Vidím ako sa na neho pozeráš,“ odmlčal sa na chvíľu, než znovu pokračoval, „mám pravdu? Páči sa ti však? Popravde sa ti nečudujem, ale mal by si si dať pozor,“ odtiahol sa trochu od jeho tváre. „Jedna osoba by ti to mohla dosť znepríjemniť život ak je to tak. Aj keď vyzerá, že mu to je jedno,“ posadil sa vedľa neho, ale stále sa na neho pozeral.

„Jimin sa mi nepáči, iba si rozumieme,“ zamumlal no potom ho napadla jedna vec, „Koho tým myslíš?“ spýtal sa. Taehyung sa veľmi divne usmial, priblížil sa k jeho uchu aby mu to povedal.

„No predsa Yoongi,“ zasmial sa potichu pri jeho uchu, „ale nikomu ani muk,“ hneď ako to dopovedal objal Kookieho a položil si bradu na jeho rameno. Sledoval Jeonggukov profil a výrazy jeho tváre.
Yoongi.

Takže mal naozaj pravdu?

Ale, prečo to vie Taehyung?

A prečo ho takto spovedal?

Prečo?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára