nedeľa 30. júla 2017

OPEN YOUR HEART FOR ME || Časť 1.




Každý v živote zažije nejaké sklamanie, ale čo by ste robili, ak by ste boli tým sklamaním pre niekoho vy?

Dnes bol deň, kedy príde doktor, a ten oznámi, čo ste. Presnejšie, keď človek dosiahne desať rokov, dá sa to zistiť. A malý Taekwoon má desiate narodeniny presne dnes. Celý včerajší deň mu sestry aj mama hovorili, že sa nemá čoho báť. Vraj to nebude bolieť, len ho prezrú, ale aj tak sa moc bál, nemal rád doktorov.

Vošiel aj s jeho maminou do miestnosti, kde ich už čakal jeho otec aj s pánom doktorom. V tú chvíľu sa ho zmocnil ešte väčší strach, ako pred pár minútami. Silnejšie stisol ruku svojej maminy, ktorú držal celý čas za ruku, keď sem šli.

„Taekwoon, poď sem ku mne,“ usmial sa naňho postarší pán doktor. Chlapec sa najprv pozrel na svoju mamu. Až keď mu naznačila, aby sa nebál, k nemu prišiel. Hneď potom začal doktor chlapca prezerať. Po chvíli prestal a povedal chlapcovi, aby sa posadil.

Sedel pred pánom doktorom a vedľa neho stáli jeho rodičia. Doktor vyzeral trochu zmätene, a to sa jeho rodičom moc nepáčilo. Muž v rokoch sa pozrel najprv na malého Taekwoona, a potom na jeho rodičov.

„Taekwoon je váš jediný syn, mám pravdu?“ spýtal sa len pre istotu, pretože každý vedel, že po dievčatách sa im po dlhom čase podarilo mať syna.

„Áno,“ odpovedal jeho otec, jeden z najvplyvnejších Alf v tejto krajine. Doktor si povzdychol, to sa nikomu v miestnosti nepáčilo.

„Je mi ľúto, že vám to musím oznámiť práve ja,“ pozrel sa znovu na chlapca, ten bol vystrašený ešte viac, než na začiatku tohto všetkého, „Taekwoon je Omega,“ venoval pohľad jeho rodičom, tí nevedeli, čo na to povedať.

Ich syn nie je Alfa, ako dúfali. Vedeli, že aj muži môžu byť Omega, ale nečakali také niečo u nich v rodine.

Jediný mužský potomok v rodine, a zároveň Omega. Deň jeho desiatych narodenín sa stal preňho najhorším dňom, aký zatiaľ mal. Stal sa sklamaním pre svojho otca, pre svoj klan.

Taekwoon sediaci na svojej posteli sa zahľadel z veľkého okna, opäť si spomenul na najhorší deň vo svojom živote. Povzdychol si, už ubehlo veľa rokov odkedy mu bolo povedané, že nie je Alfa, ako jeho rodičia dúfali, ale Omega. Nerád spomínal na svoje detstvo. Odkedy to zistil, bolo to ťažké. Otec bol sklamaný a chcel sa ho zbaviť. Keby nebolo jeho maminy, ktorá ho chránila, asi by vážne skončil niekde vyhnaný.

Jeho otec to začal brať po nejakom čase normálnejšie a zdalo sa, že mu to stále hrá do karát, čo, ako dieťa, nechápal. Sestry sa k nemu správali stále rovnako, bol to predsa len ich malý braček a nemali dôvod ho kvôli niečomu takému zavrhnúť, bol za to veľmi rád.

Ako dieťa moc nechápal, čo presne znamenalo byť Omega, ale po čase na to prišiel. Prišiel na to hneď, ako prišiel do puberty. Nebol ako ostatní chlapci v tom veku, neobzeral sa po  dievčatách. Naopak, viac sa zaujímal o chlapcov. Najviac sa to ale odzrkadlilo po tom, ako počas puberty, tak ako ostatné Omegy, začal mať svoju „vôňu“, ako mávajú všetky Omegy. Často sa kvôli tomu dostal do nepríjemných situácií.

Taekwoon si znovu povzdychol a konečne sa rozhodol vstať z postele, postavil sa bosými nohami na huňatý, a zároveň mäkučký koberec, čo mal pri posteli. Pomalými krokmi prešiel k veľkému zrkadlu, ktoré mal v izbe. V duchu nadával, keďže drevená podlaha bola oproti tomu kobercu studená. Zadíval sa do zrkadla na svoju osobu. Stále nechápal, prečo vôbec žije. Prečo sa narodil? Prečo nie je taký, ako vždy všetci túžili? Odvrátil pohľad od svojho odrazu a radšej šiel do kúpeľne, aby sa skultúrnil, a hlavne zohrial.

Keď vykonal svoj ranný rituál, vrátil sa do izby, aby si vybral oblečenie. Dnes mala prísť návšteva, podľa slov jeho otca veľmi dôležitá. Z toho, čo ako-tak počul, by malo ísť o jednu významnú rodinu a s veľkou pravdepodobnosťou neprídu len kvôli návšteve. Osobne nemal rád otcových obchodných partnerov a bol si istý, že táto návšteva taká bude.

Po dlhom skúmaní obsahu svojej skrine sa rozhodol pre neutrálny outfit. Tým, ako sa obliekol, otca nijako nestrápni, a taktiež sa sám cíti dobre, nie nejako moc nastrojene. Čo by už len mohol pokaziť čiernymi obtiahnutými nohavicami, ktoré dokonale poukázali na štíhlosť jeho nôh, mokasínami tmavej farby a tenkým svetrovým tričkom šedej farby? Nič.

Rýchlo na seba hodil ešte jeden pohľad v zrkadle, než sa rozhodol opustiť svoju izbu. Rozišiel sa dlhou chodbou. Jeho izba bola jediná úplne vzadu, preto cesta ku schodisku nikdy nebola taká rýchla. Pomalým krokom došiel ku schodisku, a taktiež pomalým krokom išiel po ňom dolu. Započul hlas svojho otca, zastal a otočil sa po hlase. Videl stáť otca a muža taktiež v stredných rokoch oproti sebe, ako sa o niečom bavia. Nepoznal ho, ale už od pohľadu, a takisto od jeho silnej Alfa vône, poznal, že to bude niekto vplyvný… a dosť nebezpečný.

Bol tak zaujatý ich konverzáciou, ktorú aj tak nepočul, že si nevšimol osoby stojacej oproti schodisku, ktorá ho celý čas pozorovala. Pohľad na sebe zaznamenal až po chvíli. Cítil sa totižto odrazu moc nepríjemne. Otočil sa pohľadom na svojho pozorovateľa. Zišiel niekoľko schodov, než ostal tesne pred koncom schodiska.

Pozeral sa na neznámeho mladíka približne v jeho veku. Ako prvé ho na ňom zaujali jeho biele vlasy, nikdy by si nepomyslel, že uvidí muža s bielymi vlasmi. No najviac ho zaujali jeho oči, presnejšie, jeho pohľad. Nevedel ako identifikovať ten pohľad, trochu z neho išiel aj strach.

Nemal prehľad o tom, ako dlho stál a iba hľadel na neznámeho bielovláska pred sebou. Prebralo ho až to, keď sa začal k nemu približovať. Nevedel čo robiť, tak iba stál a čakal, čo sa bude diať. Sledoval, ako sa na jeho tvári objavil úsmev, keď zastal pred schodmi.

„Mužská Omega sa len tak nevidí,“ stále usmievajúc sa na Taekwoona si dal ruky to vreciek na nohaviciach. Tmavovlasá omega sa naňho trochu zamračila, nepáčilo sa mu, ako sa naňho usmieva, a taktiež hneď začal s touto témou. Bielovlasého úsmev sa rozšíril, keď sledoval  reakciu muža pred sebou na to, čo povedal. „Vieš aj rozprávať, alebo sa budeš iba mračiť?“ zdvihol obočie a čakal, či Taekwoon prehovorí, alebo sa bude hrať na rybu.

„Nemám dôvod sa s tebou rozprávať,“ odpovedal nakoniec, skrížil ruky na hrudi a sledoval osobu pred sebou. Čakal, že mu opäť niečo povie, no miesto toho urobil pár krokov smerom k nemu, než boli od seba len pár centimetrov. Nebol schopný nijakého pohybu, iba naňho hľadel a čakal, čo urobí. Síce skamenel, ale vedel by sa prípadne brániť.

Po chvíli, ako na seba vzájomne hľadeli a čakali, čo ten druhý urobí, sa neznámy predklonil smerom k jeho uchu. Stuhol ešte viac, keď pocítil jemný dotyk jeho pier na svojom uchu.

„Ten dôvod, prečo áno, čoskoro zistíš,“ zašepkal mu do ucha. Po tele mu v ten moment prešiel mráz. Nevedel, či z toho dotyku alebo z tónu hlasu, ktorým to povedal. Bielovlasý muž sa na Taekwoona ešte usmial, než zišiel schody a nechal ho tam samého.

Mladá Omega iba videla, ako šiel smerom k jeho otcovi a tej neznámej Alfe. Už teraz vedel, že on bude patriť k tej Alfe. Vlastne, až v ten moment, ako odchádzal, mu došlo, že aj tento neznámy bielovlások bol Alfa.

***

Nemohol sa zbaviť tak divného pocitu, že sa niečo deje a on nemal tušenie, čo presne. Ale jedno vedel na sto percent, týkalo sa to tej bielovlasej Alfy. Bol tak zabraný do premýšľania nad tým mužom, že si nevšimol, ako naňho rozpráva jeho mama. Uvedomil si to až keď mu zamávala rukou pred tvárou. Zmätene sa na ňu pozrel.

„Hovorila si niečo?“ spýtal sa trochu zarazene. Žena sa hrane na syna zamračila, aby aspoň trochu pôsobila dotknuto, že ju jej syn nevnímal.

„Áno, pýtala som sa, prečo si tak ticho. Teda, si tichý aj normálne,“ pozrela sa Taekwoonovi starostlivo do tváre, „trápi ťa niečo?“ pohladila čiernovláska po tvári a nežne sa naňho usmiala. Musel pri tom dotyku privrieť oči a pousmiať sa. Čo by bez nej robil? Bola jeho všetkým. Položil svoju ruku na tú jej, čo mala na jeho tvári.

„Nie, iba som premýšľal a stratil sa vo svojich myšlienkach,“ usmial sa na ňu, chcela mu niečo povedať, ale v tom do miestnosti vošiel ich otec v zástupe troch ďalších osôb.

Žena sediaca vedľa Taekwoona privrela na chvíľu oči, než vstala a usmiala sa na osoby po boku jej muža. Čiernovlások sa tiež postavil, sledujúc svojho otca a tri neznáme osoby. Teda, bielovlasú Alfu už stretol, ale nepoznal ho. Obaja sa zdvorilo pozdravili, než sa všetci usadili.

„Taekwoon,“ Omega spozornela, keď ho oslovil jeho otec, „toto je pán Kim… a tento mladý muž je jeho syn, Wonshik.“ Čiernovlások putoval pohľadom z pána Kima na jeho syna, ktorého už stretol. Jeho otec pokračoval ďalej vo svojom prejave, „Wonshik tu bude od dnešného dňa bývať,“ pozrel sa na svojho syna a čakal, kým sa pozrel aj on naňho, „bude tu bývať ako tvoj snúbenec.“ Dokončil jeho otec svoj monológ s pohľadom stále na svojom synovi.

Taekwoon venoval otcovi šokovaný výraz, na nič iné sa ani nezmohol. Z jeho pohľadu bolo jasné, že to myslí vážne. Pozrel sa na mamu, tá sa tvárila rovnako. Neveriacky sa zahľadel na Wonshika. Ten sa naňho usmieval. Vedel to. Vedel to už vtedy, keď sa stretli na schodisku. Preto mal ten pohľad! Preto mal on tak divné tušenie!

Tento deň sa stal pre neho druhým najhorším v jeho živote. Dnes, presne šestnásť rokov odo dňa zistenia, že je Omega. Deň jeho narodenín opäť nedopadol tak, ako mal.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára