nedeľa 30. júla 2017

OPEN YOUR HEART FOR ME || Časť 6.



Taekwoon cítil príjemné teplo a z tohto dôvodu sa k zdroju viac pritúlil. Bol v polospánku, takže si neuvedomoval, že zdroj tepla je vlastne Alfa ležiaca vedľa neho. Zato Wonshik si to uvedomoval, keďže ho zamrvenie sa Omegy zobudilo. Rozospato sa pozrel na Taekwoona. Keď zbadal, že ešte spí, nežne ho pohladil po vlasoch. Prišiel mu neskutočne roztomilý keď spal. Ešte viac keď sa k nemu takto túlil. Bol si vedomý, že ak by sa Omega zobudila skôr, toto by sa nestalo. Nemohol by ho sledovať ako spokojne spí, ako sa k nemu túli. Prišiel by o veľa, aspoň podľa neho.

Asi by o tomto premýšľal ešte dlho, kebyže nezapočuje ako zavŕzgali dvere. Natočil hlavu smerom odkiaľ išiel ten zvuk. Okamžite zbadal mladú Omegu, ako na neho s Taekwoonom šokovane hľadí.

"Prepáč, hyung, nevedel som, že Taekwoon-hyung ešte spí," zašepkal potichu, aby menovaného mladíka nezobudil. Wonshik sa iba pousmial a naznačil mu, že to nevadí. Hyuk preto iba znovu potichu zavrel dvere a nechal ich samých. Okamžite sa rozbehol, aby všetko povedal Hakyeonovi.

Po tom, čo Sanghyuk odišiel, sa znovu zahľadel na spiaceho mladíka. Prial by si mať takéto rána stále, ale vedel, že toto je výnimočná situácia. Teda, kým už nebudú oficiálne manželia, tam by už oddelené spálne neprešli. Chcel ho pohladiť po vlasoch, keď si všimol ako sa Taekwoon začal prebúdzať. Ruku radšej znovu položil na posteľ a iba ho sledoval.

Omega sa rozospatým výrazom začala orientovať kde sa vlastne nachádza. Vyzeral naozaj roztomilo. Jeho vlasy boli snáď na všetky svetové strany, jeho oči boli ešte viac-menej privreté a ten jeho rozospatý výraz bol maximálne roztomilý. Pripomínal malé mačiatko.

Pohľadom zavadil k Wonshikovi, na ktorého chvíľu hľadel, než si uvedomil ako blízko je. Hneď sa vymrštil do sedu a odsunul sa od neho. Na jeho tvári bol zmätený výraz, keďže si nebol vedomý toho, že sa k nemu tak priblížil.

„Prepáč,“ začala Alfa smerom k nemu, „keďže som ťa nechcel budiť, tak som čakal kým sa zobudíš,“ tiež sa posadil a pozrel sa na Taekwoona. „Kebyže viem ako sa vydesíš, tak vstanem skôr,“ pousmial sa a vstal z postele. Šiel k dverám, ktoré boli naľavo od postele. Teda, presnejšie, dverám do kúpeľne.
Jediné, čo Taekwoon videl, bolo, ako si Alfa zobrala svoje veci a zmizla vo dverách. Potom už iba počul tiecť vodu.

***

Hyuk dobehol za svojou Alfou do kuchyne a celý udýchaný z toho, ako za ním bežal, sa postavil vedľa neho. Snažil sa upokojiť svoj dych, aby vedel predať informácie, ktoré získal. Hakyeon sa na neho šokovane pozeral, teda, po chvíli skôr pobavene. Vyzeral totižto ako malé dieťa, ktoré objavilo stratený svet a potrebovalo to povedať svojím rodičom.

„Čo sa stalo, Hyukie?“ otočil sa k nemu čelom, nežne ho chytil za boky a pritiahol si ho k sebe bližšie. „Vyzeráš ako keby si objavil novú planétu,“ zasmial sa nad tou predstavou. Jeho Omega, objaviteľ. Sanghyuk sa zatváril trochu urazene, že si z neho robil srandu, ale po chvíli ho to prešlo.
„Išiel som za Taekwoonom, keďže mi sľúbil, že pôjde so mnou ráno von,“ začal a roztomilo, ako mal vo zvyku, sa na svoju Alfu usmial. „Ale on, a aj hyung, ešte ležali,“ zvážnel, než pokračoval, „V objatí!“ povedal tak nadšene, až trochu podskočil. Už dlho u neho starší z dvojice nevidel taký šťastný výraz. Asi až preto mu hneď nedošlo, čo povedal.

„Počkaj,“ zadíval sa mu do očí, „Myslíš dobrovoľne? Teda, Taekwoon sa dobrovoľne túlil k Wonshikovi?“ musel sa uistiť, či mu naozaj dobre rozumel. Sanghyuk iba šťastne prikyvoval ako odpoveď.

„Lenže Taekwoon-hyung asi ani nevedel, že je na neho natisnutý,“ povedal zamyslene a viac sa priblížil k svojmu hyungovi, „On totižto ešte spal, iba Wonshik-hyung bol hore. Preto som rýchlo šiel preč, aby som ho nezobudil,“ rukami ho objal okolo pásu a tvár zaboril do jeho krku. Hakyeon mu objatie opätoval a dal mu pusu na rameno.

„No, ale krik zatiaľ nepočuť, takže buď ešte spí,“ začal so svojou teóriou, „Alebo zomrel na šok, ktorý utrpel,“ posledné slová radšej zamumlal do chlapcovho ramena.

„Skôr tipujem, že ešte spí,“ Hyuk sa bradou oprel o rameno svojej Alfy, „Hyung, som hladný,“ hneď, ako to dopovedal, sa ozval jeho žalúdok. Hakyeon sa musel zasmiať, keďže mu to prišlo vtipné.

Aj keď nechcene, musel sa od neho odtiahnuť, aby mu mohol pripraviť raňajky. Samozrejme by to nešlo bez toho, aby nemal na sebe zozadu nalepené to malé kliešťa. Chlapec ho objímal rukami a pozeral sa mu cez rameno, aby videl, čo presne jeho drahá polovička robí. Občas počas toho, ako robil Hakyeon toasty, mu Sanghyuk daroval detské pusinky na líce. Alfa milovala jeho roztomilosť a svojím spôsobom nevinnosť. Kto by si len pomyslel, že sú Mates už viac ako päť rokov.

Asi nikto.

Na to je Hyukie až moc nevinná tvárička.

***

Taekwoon sedel na posteli a čakal kedy sa otvoria dvere, aby mohol aj on použiť kúpeľňu. Bol si istý, že v tomto dome je ich viac, ale nemal v pláne sa v tomto obrovskom bludisku stratiť. Preto poctivo čakal kedy Alfa opustí kúpeľňu. Hypnotizoval pritom svoje ruky, ktoré mal položené na nohách. Vôbec netuší ako sa má tváriť keď Wonshik otvorí dvere. Cítil sa totižto trápne po tom, ako si uvedomil, čo zo spánku urobil.

Zhlboka sa nadýchol a nasadil svoju neutrálnu masku. Nie je predsa nejaká pubertálna dievčina, ktorá by z tohto bola mesiac vykoľajená. Je dospelý muž a takéto veci ho nesmú nijako vyviesť z rovnováhy. Započul ako sa začali otvárať dvere, zdvihol zrak smerom k nim, pričom zbadal ako na neho Wonshik hľadí. Snažil sa udržať si svoju kamennú masku, vstal z postele a šiel teraz využiť kúpeľňu on. Hneď, ako prechádzal okolo Alfy, ho mladší chytil jemne za zápästie, a tým ho donútil zastať v pohybe.

„Prepáč, ak som ťa ráno vystrašil tým, že som sa na teba pozeral,“ prehovoril skôr, ako sa mohla Omega niečo spýtať.

„Nevystrašil si ma,“ začal Taekwoon, „Skôr som bol prekvapený. Nič viac,“ hovoril celkom potichu a sám nevedel prečo.

„Možno si sa cítil v bezpečí,“ povedal skôr sebe, než Omege. Preto to ani nepovedal ako otázku, ale skôr konštatovanie. A možno aj preto sebou starší nepatrne mykol. Ako keby mu tie slová potvrdili niečo, čo si nechcel pripustiť.

Čiernovlasý mladík vymanil svoje zápästie a pokračoval radšej do kúpeľne. Predtým, než za sebou zatvoril, ale Wonshik mohol počuť jeho tiché ‚Možno máš pravdu‘.

Keď sa Taekwoon vrátil do izby, Alfa tam už nebola. Pochopil, že šiel asi prvý, a preto sa tiež pomaly vydal dolu. Predsa len, pamätal si čo sľúbil Sanghyukovi. On svoje sľuby dodržuje, a to vždy.

Šiel dlhou chodbou ku schodisku, ktoré celkom rýchlo zišiel. Cestou dolu počul hlasy z kuchyne, a preto zamieril rovno tam. Pootvoril veľké dvere, ktorými sa vchádzalo dnu, nakukol a až potom vošiel. Všetci v miestnosti sa v tú chvíľu otočili na neho.

„Dobré ráno,“ zaželal, než si šiel sadnúť ku stolu, na ktorom už boli nachystané raňajky. Hneď, ako sa posadil, k nemu prišiel Hyuk a sadol si vedľa neho. Taekwoon mu venoval pohľad a pousmial sa. Vedel prečo prišiel, ale čakal než chlapec prehovorí.

„Hyung? Pôjdeme potom von?“ videl v chlapcových očiach nadšenie. Kto by povedal takému stvoreniu nie? Staršia Omega prikývla na súhlas, za čo ho Sanghyuk obdaril jeho roztomilým úsmevom, než sa natiahol po ovocie, ktoré bolo na stole. Znovu sa na neho chlapec otočil, stále s úsmevom na perách, „Vezmi si čo len chceš. Hakyeon dobre varí a tiež som mu pomáhal,“ vypol hruď aby ukázal aký je na seba hrdý.

„Áno, umyl si až to ovocie,“ povedal pobavene majiteľ domu, načo sa Hyukie na neho urazene pozrel.

„Hyuung! Mal si so mnou spolupracovať,“ zamumlal sklamane, „Teraz budem za neschopné decko,“ nafúkol tváričky, pričom si odhryzol z jablka.

Taekwoon sa musel zasmiať. Táto ich ‚manželská hádka‘ mu prišla svojím spôsobom roztomilá. Bolo vidieť, že mali krásny vzťah. Popravde im závidel. Tak moc si všímal Sanghyuka, že vôbec nepostrehol pohľad venovaný jeho osobe od bielovlasej Alfy.

***

Niesol v rukách veci, ktoré Hyuk zobral na stavanie snehuliaka. Popravde mu to prišlo rozkošné, ako precízne to vyberal a rád mu pri výbere pomáhal. Obaja sa obuli a išli dozadu na záhradu, ktorú Taekwoon vlastne ešte ani nevidel. Bol zvedavý aká bude veľká, keďže už len dom bol obrovský.

Bol Hyukiemu v pätách, pričom si obzeral zasnežené stromy na záhrade. Boli krásne, miloval zimu pre jej krásu a pocit, že čerstvo napadnutý sneh je to najčistejšie, čo na svete existuje. Asi sa zamyslel až moc, keďže počul ako na neho mladšia Omega kričí. Hneď radšej šiel za ním, aby tam dlho nečakal.

„Vyzeral si zamyslene,“ naklonil hlavu a pozeral na svojho hyunga skúmavým pohľadom, „Páči sa ti tu?“ spýtal sa ho s úsmevom na tvári.

„Je to tu krásne,“ priznal Taekwoon a položil veci, čo mal v ruke, na zem. „Koľko chceš vlastne stavať snehuliakov? Je tu toho dosť snáď aj na štyroch,“ pozeral sa pozorne na veci, ktoré dal na zem, keď to hovoril.

„Troch. Obaja urobíme jedného svojho, a potom spoločne toho tretieho,“ hneď, ako to dopovedal, začal so stavaním svojho snehuliaka. Staršia Omega ho chvíľu sledovala, než začal aj on.

Kým sa dve Omegy vonku „hrali“, tak ich pri tom sledovali so spokojnými úsmevmi na tvári Alfy. Wonshik bol naozaj veľmi rád, že sa Taekwoon usmieval. Miloval jeho úsmev a páčilo sa mu, ako si začína budovať vzťah so Sanghyukom.

Nie, on nepatril medzi Alfy, ktoré nedovolia svojej Omege kamarátov. Sám vedel, že kamarátov starší potrebuje a veľmi si želal, aby ich aj našiel. Preto bol rád, že si s Hyukiem padli do noty.

„Musel byť roztomilý, keď sa k tebe zo spánku túlil,“ začala staršia Alfa keď videla, ako sa jeho kamarát na tých dvoch vonku pozeral.

„Áno to bol. A ani si nevieš predstaviť ako veľmi,“ povedal automaticky, bez premýšľania. Až neskôr si uvedomil, čo vlastne Hakyeon povedal. Pozrel sa na neho so zvedavým pohľadom. Blonďavý mladík sa zasmial.

„Myslel si si, že mi to Hyukie nepovie?“ zdvihol obočie, keď sa na neho pozrel. „Bol z toho taký nadšený, že sa musel podeliť o to, čo videl,“  znovu sa usmial nad spomienkou, aký bol jeho Sanghyuk nadšený a šťastný.

„Prosím,“ začal Wonshik na svojho hyunga, „Nehovor to ale Taekwoonovi. On,“ odmlčal sa trochu, „On nevie, že bol v izbe Sanghyuk a videl to,“ pozrel sa mu priamo do očí. Starší chápavo prikývol a dal mu ruku na rameno.

„Neboj sa. Ja, a ani Hyuk, to nepovieme,“ stisol mu rameno, a potom dal ruku z neho preč, „Ale je to dobré znamenie. Nemám pravdu?“ usmial sa na neho a zadíval sa von na tých dvoch.

„To je,“ Wonshik sa tiež usmial a pohľadom vyhľadal Taekwoona. Ten akoby cítil jeho pohľad a otočil sa smerom k domu. Zbadal obe Alfy, ale pohľadom zavadil iba o bielovlasého mladíka.

Iba na neho hľadel.

Nie.

Obaja na seba len tak hľadeli. Ani jeden neuhol pohľadom, sami nevedeli prečo.

Taekwoon ale vedel jedno.

Niečo sa dialo a on si nebol istý, čo to je.

Mal divný pocit, ale nie zlý.

Bol to pre neho tak neznámy pocit.

Pocit, že všetko môže byť dobré a on sa nemusí viac báť, pretože...

Pretože teraz mal po boku Wonshika.

A ten bol k nemu milý.

Nie.

Bol k nemu nežný a zaobchádzal s ním ako s niečím vzácnym a drahocenným.

Možno preto sa cítil tak divne.

Tak krásne divne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára