sobota 2. septembra 2017

OPEN YOUR HEART FOR ME || ČASŤ 7.




Poznámka na začiatok: Posunieme sa od predošlého dielu niekoľko dní vpred. Dôvodov mám viac, ale ten hlavný je, že sa potrebujem časovo posunúť a hlavne blížia sa Vianoce (v príbehu nezabúdajme, že je to mesiac od Taekwoonových narodenín takže máme December). A potrebujem tu mať toto obdobie.

Mladík sedel pri okne a relaxoval. Miloval, keď sa mohol len tak pozerať von na zasneženú záhradu a premýšľať. Netušil koľko bolo práve hodín. Jediné, čo vedel, bolo, že je vonku už tma. Čas pre neho nebol podstatný. Podstatné bolo, že si mohol utriediť myšlienky.

Posledné týždne stále premýšľal nad tým, aký ma k Wonshikovi vzťah. Vôbec ničím si nebol istý a jediné, o čom bol presvedčený, bolo to, že mu začal dôverovať. Sám nevedel prečo presne, ale asi za to môže jeho starostlivosť a nežnosť. Začínal mať jeho ochranársku povahu naozaj rád. Mal rád keď sa ho pýtal, či je všetko v poriadku. Či si môže k nemu prisadnúť, keď pozeral nejaký film v telke. Páčilo sa mu ako zvykol proste prísť a pohladiť ho vo vlasoch. Vždy, keď tak Alfa urobila, Taekwoon automaticky privrel oči a pousmial sa. Nevedel kedy presne sa začal tak správať, ale vedel, že mu čoraz viac otvára svoje srdce.

Ďalšia vec, nad ktorou si lámal hlavu, bolo, aký darček by mu mal kúpiť. Za chvíľu tu boli Vianoce a on nevedel čo mu kúpiť. Predsa len, nevie o ňom dosť na to, aby uhádol aký presne darček by mu urobil radosť. Plus, nikdy nikomu, okrem rodiny, nič nekupoval, toto je pre neho nové. A práve z toho dôvodu nechcel zle vybrať.

Z premýšľania ho vyrušil až mobil. Presnejšie, tón oznamujúci správu, povzdychol si a vstal, aby šiel ku stolu. Mobil mu ešte stále svietil, keďže osoba, ktorá mu písala, ho doslovne začala spamovať.  Zamračil sa a čakal kedy to prestane. Našťastie nemusel čakať dlho. Zobral do ruky mobil, odblokoval ho a pozrel sa kto mu píše.

"Hyuk," musel sa krátko zasmiať. To malé niečo mu písalo snáď každú chvíľu a niekedy úplne voloviny. Rozklikol správy, aby si mohol prečítať čo mladá Omega potrebuje prediskutovať.

Hyukie: Taekwoon-hyuuung~

Hyukie: Potrebujem od teba pomôcť.😭

Hyukie: Mal by si na mňa zajtra čas?

Hyukie: Išiel by si so mnou kúpiť darček?

Hyukie: Teda, darček pre Hakyeona.

Hyukie: Jemu nikdy neviem čo vybrať.😔

Hyukie: Prosíííííííííím.

Omega sa musela potichu zasmiať. Vedel si predstaviť ten jeho prosebný "nevinný" pohľad. Popravde by to pomohlo aj jemu, keďže Hyuk pozná Wonshika určite dlho.


Taekwoon: Ten spam si si mohol odpustiť. Pôjdem s tebou rád, ale pod podmienkou, že mi poradíš. Neviem čo kúpiť Wonshikovi.

Odoslal to a chystal sa mobil znovu položiť na stôl, ale to by Hyuk nemohol odpisovať tak rýchlo. Znovu si odblokoval mobil, aby si prečítal jeho odpoveď.

Hyukie: Prepáč. 😅Rád ti pomôžem, predsa len ho poznám tak dlho, ako Hakyeona. Tak zajtra prídem k tebe (Hakyeon-hyung ma vezme, inak by ma nepustil) okolo druhej, dobre? Odtiaľ pôjdeme na nákup.

Pri vete, kde písal, že by ho Hakyeon nepustil, sa musel usmial. Ani on by ho samého nepustil. Hyuk až moc priťahuje pozornosť Alf a dokonca aj Bety sa za ním obzerajú. Na správu mu odpísal iba krátky súhlas a mobil dal na jeho miesto. Pred tým, ako úplne zhasol, sa ešte stihol pozrieť koľko je vlastne hodín. Boli dve hodiny ráno, to bol aj dôvod, prečo sa rozhodol ísť spať. Ak by nebol vyspatý, tak by nebol moc nápomocný.

***

Ešte dlho na seba hľadel v zrkadle, než si povedal, že pôjde už dolu, aby sa najedol. Zobral si mobil a šiel z izby preč. Nesmie zabudnúť povedať, že  dnes pôjde von, inak by sa jeho mama asi dosť bála. Mal na nej túto jej mamičkovskú starostlivosť naozaj rád, vždy sa vďaka tomu cítil milovaný.

Zbehol schody a šiel rovno do jedálne. Bolo mu totižto jasne, že všetci už sú určite hore. A tak aj bolo, hneď, ako vošiel do miestnosti, zbadal tam sedieť svojich rodičov, a aj Wonshika. Poprial im dobré ráno a tiež dobrú chuť, keďže oni už začali raňajkovať. Posadil sa na svoje miesto, ktoré bolo naproti Alfe. Za tie týždne si zvykol, že toto je odteraz jeho miesto.

"Taekwoon, zlato, ty sa niekam chystáš?" oslovená Omega sa pozrela smerom k svojej mame, ktorá mu túto otázku položila. Najprv iba prikývol, ale potom premýšľal, ako na to prišla. Veď nič nespomenul.

Asi šiesty zmysel.

"Áno, Hyuk mi večer písal, či by som mu nepomohol s nákupom darčekov," prezradil jej a pozrel sa len tak rýchlo na Alfu pred ním. Na Wonshikovej tvári mohol vidieť nežný úsmev, ktorý hrial pri srdci. Taekwoon sklopil zrak ku svojmu tanieri, ktorý mu sem akurát položila jedna z ich služobných, za čo jej potichu poďakoval.

"Som rád, že si rozumieš s Hyukom," povedal po chvíli ticha bielovlasý mladík. "Mohol by som ťa zobrať do mesta, keďže som mal aj tak v pláne ísť tam," navrhol mu, načo Omega potichu súhlasila. Aspoň mu to uľahčilo premýšľanie ako sa tam dostanú, keďže on sám si nie je sebou moc istý, ak sa jedná o šoférovanie v zime.

~

Bolo niečo okolo obeda, keď si začal pripravovať veci na jednu hromadu, aby si nič nezabudol. Teda, doklady, a tak. To, ako sa oblečie, moc neriešil, ide predsa len von s kamarátom.

Taekwoon si povzdychol, prešiel ku svojej knižnici, z ktorej si zobral jednu z rozčítaných kníh. Mal dosť času, tak ho chcel využiť nejako zmysluplne. Posadil sa znovu do svojho kútika pri okne. Bol naozaj rád, že si presadil u rodičov aby tu tento „posed“ pri okne mal. Vďaka nemu bola jeho izba útulnejšia. Viedli k nemu dva nižšie schodíky, pričom na tom vrchnom bol položený matrac šedej farby. Na ňom mal položených veľa vankúšov, keďže miloval leňošenie a pohodlie. Občas si prišiel ako mačka, stále by sa len niekde váľal a spal.

Jednou z výhod tohto jeho kútika bol aj výhľad, ktorý zbožňoval. Bol hlavne vďaka oknám, ktoré boli z troch strán. Na bokoch bolo jedno okno a v strede dvojité. Vďaka tomu tam krásne presvitalo slnko a on mal ideálne svetlo na čítanie. V noci zasa vedel krásne sledovať nočnú oblohu alebo, v prípade zimy, ako krásne zvyklo na večer snežiť. Dosť často sa stávalo, že tam zvykol zaspať, ale to miesto je také pohodlné, že sa málokedy zobudil dolámaný.

Poslednýkrát sa zahľadel z okna, než sa začal venovať knihe, ktorú si zobral. Otvoril ju na poslednej stránke, kde s čítaním skončil. Bohužiaľ ani nezačal poriadne čítať, keď započul klopanie na dvere od svojej izby.

"Ďalej," povedal, dal si záložku, aby vedel kde skončil, zavrel knihu a pozrel sa k dverám. V nich stala mladá Alfa, ktorá na neho s úsmevom hľadela.

"Chcel som iba vedieť kedy presne má prísť Hyuk, alebo či sa máte stretnúť až tam," Wonshik sa oprel o zárubňu a sledoval staršieho mladíka. Dnes bolo vidieť, že má dobrú náladu. To bol asi aj dôvod, že jeho mama hneď vedela, že niekam ide. Pôsobil dnes proste čarovne a bol krajší ako inokedy.

Omega neušlo ako sa na neho Wonshik pozeral, ale snažil sa nedať na sebe poznať ako ho ten pohľad znervózňuje. V poslednej dobe ho Alfa znervózňovala dosť často. Zvykol sa cítiť nesvoj a mal divné pocity, ktoré ešte nikdy nepociťoval. Sám seba aj stihol pristihnúť ako omámene hľadí na Wonshika. Tiež ako iba tak počúva jeho hlas, ktorý začínal mať naozaj rád. Ako aj teraz, preto musel rýchlo premýšľať, čo presne hovoril.

"Písal, že okolo druhej ho prinesie Hakyeon," odpovedal, pričom nespúšťal z Alfy pohľad. Tá sa na neho tiež stále pozerala.

Tieto ich vzájomné pohľady boli vždy niečím výnimočné. Hovorili niekedy viac, ako slová, už len kvôli celej tej atmosfére okolo. Niekto by to nazval niečím takým pre nich intímnym, ale kto vie ako to vnímali oni dvaja. Jedno ale bolo isté. Vždy čakali, ktorí z nich ten pohľad preruší prví, pretože ani jeden z nich to nechcel byť.

Tento moment prerušil až Wonshik, keď sa vzdialil od dverí a šiel pomaly k mladíkovi. Ten párkrát zamrkal, keď sledoval približujúcu sa postavu  jeho spoločníka. Ten, hneď ako bol pri Omege, si čupol a usmial sa na neho. Taekwoon by prisahal, že cítil ako mu začali trochu horieť tváre. Niežeby sa cítil trápne, ale proste vedel, že trochu sčervenal. Sám netušil prečo, ale mohol zato ten úsmev. Občas si prišiel ako nejaké pubertálne dievča – neskúsený a hanblivý. V podstate jedno z toho bol.

„Môžem ti dovtedy robiť spoločnosť?“ spýtal sa ho potichu čupiaci Wonshik. On sa zmohol iba na prikývnutie, začo si chcel dať facku. Prišiel si až moc iný, než by mal byť.

Alfa s úsmevom sledovala jemne ružové líčka mladíka pred ním. Bol roztomilý. Predsa len, tie jeho tváričky boli samy o sebe chutné, plus, tento odtieň – rovno by sa mohol vyhlásiť za mŕtveho. Zdvihol svoju ruku k jeho tvári a nežne ho pohladil po tvári. Neušlo mu ako mladík privrel na chvíľu oči. Už dávnejšie si všimol, že to robieval často. Vždy ho zahrialo pri srdci vedomie, že mu jeho dotyky nevadia, a dokonca sa mu páčia. Postavil sa, ešte Omegu pohladil na tvári, než si sadol k nemu. Taekwoon ho sledoval, kým svoj pohľad nevenoval knihe, čo mal na nohách.

„Pokojne si čítaj. Mne to nevadí,“ prehovoril Wonshik, načo sa na neho starší nechápavo pozrel. „Mne stačí, že tu môžem byť. Takže si čítaj, ak chceš,“ znovu mu venoval jeden z jeho úsmevov. Omega mu úsmev oplatila a znovu otvorila knihu. Bielovlasá Alfa sa zohla. Oboma rukami chytil Taekwoonové nohy, ten sa na neho pozeral dosť vydesene. „Neboj sa, nič ti nejdem urobiť. Len aby si mal pohodlie,“ odpovedal jeho nevysloveným slovám a nohy svojho hyunga si položil na svoje stehná. On sám sa oprel o jeden z vankúšov, ktoré tu boli a zadíval sa z okna.

Síce sa díval z okna, ale ten úsmev, ktorý mal Taekwoon na tvári, mu neunikol. Pretože ten úsmev začínal milovať čím ďalej, tým viac.

***

Po nekonečne dlhej prednáške od Hakyeona a ceste do centra, kde sa nachádzalo miesto, kam chceli ísť, tam konečne boli. Taekwoon si myslel, že sa už nedočká. Nebolo to tým, že by mu bolo dlho v aute. Skôr Hyuk až moc rozprával a on nechcel aby sa nepreriekol o tom, že sa dnes chystá kúpiť pre Alfu darček. Mal ho rád, ale občas si nedával pozor, čo hovoril.

Wonshik vošiel do podzemného parkoviska, kde až podozrivo rýchlo našiel miesto. Samozrejme, bol za to rád, ale bolo to naozaj nečakané. Hlavne keď si zobal fakty, aké je obdobie. Zaparkoval auto a všetci vystúpili, hneď auto aj zamkol. Hneď potom si to namierili ku vchodu.

Došli k nejakému stánku s bižutériou, kde im Alfa oznámila, že pôjde iným smerom. Taktiež im povedal, že za také tri hodiny sa zasa stretnú na tomto mieste. Potom už obaja iba sledovali ako išiel preč. Hyuk po chvíli presunul svoj pohľad na staršiu Omegu a musel sa spokojne usmievať. Taekwoon totižto stále sledoval vzďaľujúceho sa Wonshika, pričom mal na tvári jasne viditeľný smutný úsmev.

„Hyung začína mať Wonshika radšej, a radšej,“ povedal blízko jeho tváre, aby ho náhodou nepočul ešte niekto iný. Omega sebou trhla a venovala šokovaný pohľad na mladšieho chlapca. „Som rád,“ usmial sa Sanghyuk na svojho hyunga, ktorý sa snažil niečo povedať, ale nejako mu to nešlo.

„Prestaň, prosím,“ povedal potichu a sklopil zrak k zemi. Prišlo mu, že si ho chlapec doberal, a preto sa cítil naozaj trápne.

„Prepáč, hyung, ale je to zlaté, ako sa na neho pozeráš,“ znovu sa od neho vzdialil a chytil ho za ruku. Taekwoon sa na neho pozrel a zbadal jeho roztomilý úsmev. „Aby si sa mi nestratil, ešte by mi hyung vynadal,“ s týmito slovami ruku v ruke išli hľadať vhodné darčeky. Staršiemu to nevadilo, predsa len, bol to Hyuk.

~

Už boli asi v siedmom obchode a on stále nenašiel nič pre Wonshika. Mladší už ale mal čo hľadal. Bohužiaľ sa im ale krátil čas na obzeranie sa. Taekwoon začínal byť dosť zúfalý, prišlo mu to ako naschvál, že tu nevie nič nájsť. Povzdychol si, prehrabol si frustrovane vlasy. Naozaj ho zaujíma, kto ho nemá tam hore rád, že nevie nič nájsť. Akurát sa chystal niečo povedať Hyukovi ohľade toho, že by sa mali pozrieť niekde inde, keď to zbadal. Presnejšie, zbadal obchod, v ktorom videl presne to, čo chcel.

Vôbec nečakal na mladšieho chlapca a šiel rovno do toho obchodu. Našťastie si Sanghyuk všimol ako išiel preč, a tak sa vydal za ním. Dobehol ho a spolu vošli do obchodu, kde šiel Taekwoon rovno k tomu, čo zbadal. Pohľadom vyhľadal slečnu, ktorá tu pracovala.

„Prosím Vás, mohli by ste mi ukázať toto z výkladu?“ povedal žene, ktorá išla k nemu, nezabudol ešte aj ukazovákom ukázať na to, čo chcel vidieť. Ona s úsmevom odomkla výkladové sklo a podala mu daný predmet. Hneď, ako to mal v ruke, vedel, že to vezme. Znovu sa pozrel na slečnu a usmial sa, „Beriem si to.“

Hyuk sledoval všetko trošku stranou, musel sa usmievať. Bolo naozaj úžasné vidieť hyunga takto nadšeného z toho, ako kupoval darček. Niekomu, koho má rád, ale ešte si to sám nechce priznať.

***

 Obe Omegy sedeli na lavičke pri stánku, kde sa majú stretnúť s Wonshikom. S nákupom skončili skôr, ako čakali a stihli urobiť aj nálet na jeden stánok so sladkým. Teda, Taekwoon moc nie, ale zato mladší sa na to vrhol dosť zhurta. Aj práve teraz sledoval ako Hyuk vyjedá pelendreky, vlastne sa mu chystal jeden ukradnúť, keď mu odrazu niekto zakryl oči. Na chvíľu sa poľakal, než zacítil známy parfum spojený s prirodzenou vôňou Alfy.

„Toto mi nerob, zľakol som sa,“ povedal potichu, pričom si začal dávať jeho dlane preč z tváre. Otočil sa na mladíka, ktorý ho takto prekvapil, pričom zatajil dych. Wonshik pred ním totižto vyzeral inak. Teda, skôr jeho vlasy. Jeho vlasy už nemali pôvodnú bielu farbu, boli tmavohnedé, skoro až čierne. Musel uznať, že mu tmavé vlasy pristali, a možno ešte viac ako svetlé.

Najstarší z trojice sa radšej trochu posunul, aby nebol tak blízko Alfy. Cítil ako sa jeho srdce snažilo vyskočiť z hrude.

Čo to s ním robí?

To ho naozaj tak moc rozrušilo iba to, že zmenil farbu vlasov?

Alebo za to mohol ten jeho pohľad? Pohľad, ktorým sa mu pozeral priamo do duše. Ktorým ho dokázal upokojiť a presvedčiť, že je všetko tak, ako má.

Prečo sa mu toto deje tak často? Nie je predsa zamilovaná stredoškoláčka.

Nie je predsa zamilovaný.

Nie...

Nemôže.


Ešte nie.







Ešte jedna vec na koniec. Zaujímalo by ma, čo si myslíte, že Taekwoon kúpil Wonshikovi. Takže vaše tipy by ma zaujímali (schválne som vôbec nijako neopisovala, čo by to mohlo byť ani v akom obchode boli). Takže som zvedavá.

vaša Tomiko Natsuki



8 komentárov:

  1. Čo Tomiko naštartuje? No jasné, comeback LR!!!!!! Nezačala si to náhodou písať po debute?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Začala som to písať po debute LR :D Ako ono som vedela, že ma to viac nakopne :D Ale diel by som napísala tak či tak :D

      Odstrániť
    2. Ja som síce skôr fanúšik páru Len+N ale tato poviedka je tak dobrá ze je to vlastne jedno. Hlavne pokračuj !!!!!

      Odstrániť
    3. Neboj sa, budem pokračovať :D Ja som bola asi od začiatku skôr na N + Hyukie :D No potom sa sem priplietli títo dvaja :D

      Odstrániť
  2. A že tenhle comeback musí nakopnout ke psaní :D Tohle muselo nakopnout i ty, co něco podobného nepíšou :DD

    Oni jsou tak roztomilí ^^ Proč o nich píše tak málo lidí? Moc pěkná kapitola ^^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale no tak :D To nebolo len ním :D

      Som rada, že sa páčilo ^^

      Odstrániť
  3. Jako vůbec nevim, coby Leo mohl koupit Ravimu. V mozkovně mam prostě vymeteno. Ale budu nad tím přemýšlet...
    A je do Wonsika zamilovaný. A je jako náctiletá puberťačka, co prožívá svou první lásku.
    A ten jejich comeback...umíram, protože je prostě dokonalý. A pokud v Beautiful Liar byly jen náznaky, tak v Whisper to bylo pěkně na férovku. Mam moc ráda tenhle pár.
    Tak jsem zvědavá, co bude dál. Těšim se na další skvělý díl. Děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úprimne ti poviem, že títo dvaja nemôžu byť viac nenápadný čo sa týka týchto vecí. Oni dvaja sú jeden z mojich najobľúbenejších párov z VIXX.

      Posnažím sa aby bol ten diel rýchlejšie ako tento ^^

      Odstrániť