nedeľa 15. októbra 2017

IN YOUR EYES || Časť 6.


Áno,  naozaj tu je nový diel tohto príbehu. A taktiež už aj nový cover. Dúfam, že sa diel bude páčiť.


Celý zvyšok večera nevnímal, čo presne mu Taehyung hovoril. Stále musel premýšľať nad tým, odkiaľ všetky tieto veci jeho hyung vie. Bol tak moc zahľadený do svojich myšlienok, že ani nepostrehol koniec filmu. Uvedomil si to až vtedy, keď mu Taehyung začal dávať otázky ohľadne filmu.

„Ty ma vôbec nepočúvaš," posťažoval si, pričom „urazene" našpúlil pery a nafúkol tváre. Mladší bol chvíľu vyvedený z rovnováhy, keďže mu v tej chvíli prišiel jeho hyung naozaj moc roztomilý.

„Prepáč TaeTae," pousmial sa na mladíka vedľa neho. Ten pri vyslovení jeho prezývky, prestal hrať urazeného, miesto toho sa začal usmievať ako slniečko na hnoji. Otočil sa k nemu čelom, úsmev mu z tváre stále nezmizol.

„Kookie? Však ostaneš u mňa spať?" začal a keď videl, ako chce mladší protestovať, pokračoval. „Je veľa hodín a samého ťa rozhodne nepustím von!" zadíval sa na neho s vážnou várou. Vedel, že zajtra majú školu, ale naozaj nechcel, aby šiel Jeongguk sám o takomto čase.

„Hyung," povzdychol si mladší z nich. „Zavolám si taxík, keď sa tak bojíš. Ale nemôžem tu spať. Zajtra je škola a ja tu nemám ani len veci na prezlečenie...plus mne škola zajtra začína skôr ako tebe," pozeral sa svojmu kamarátovi do očí, aby videl ako zareaguje. Lenže, nerozumel tomu, čo videl.

„Ja ale nechcem, aby si išiel," Taehyung mu pohľad opätoval. Vzájomne si hľadeli bez jediného slova do očí. Jeongguk nechápal, prečo na tom jeho hyung tak trval.

„Prečo to tak moc chceš?" nevydržal sa neopýtať. Naozaj chcel vedieť odpoveď. Starší z dvojice si dal ukazovák na pery a tváril sa, že premýšľa. Po chvíli prestal a s úsmevom ho objal okolo pásu.

„Pretože už je to dlho, čo sme si urobili takýto spoločný večer," prisunul sa k nemu a bradou sa oprel o jeho rameno, pozeral sa mu tak do očí. „A taktiež s tebou chcem ísť po dlhej dobe do školy."

„Hyung, ale mne škola začína o deviatej...tebe až o jedenástej," poznamenal, aj keď sa mu nemohol prestať pozerať do očí. Miloval jeho oči asi tak veľmi, ako jeho samotného. Díval sa mu tak dlho do očí, až to Taehyung musel prerušiť.

„Aj tak ťa nikam nepustím," znovu sa normálne posadil a prekrížil si ruky na hrudi. „Tiež trvám na tom, že pôjdeme spolu. Musím aj tak do knižnice," zapremýšľal a usmial sa na Jeongguka. Ten na neho iba bez slova pozeral.

Má tu spať? Prečo ho proste nepošle domov, taxíkom?

Prečo mu to jeho hyung robí?

Prečo musí takto manipulovať s jeho citmi....a sebakontrolou?

***

Jeongguk stál v izbe svojho hyunga a sledoval, ako Taehyung hľadal nejaké oblečenie. Trochu bol z celej tejto situácie zmätený. Nikdy ešte u Taehyunga nespal...a ani Taehyung u neho. Tiež nemal poňatia, čo tak dlho mladík hľadal. Stačilo predsa nájsť tepláky a tričko...a pritom to vyzeralo, ako keby hľadal stratený kontinent.

„Hyung," oslovil ho po chvíli Jeongguk, keďže už vážne nevedel, čo presne hľadal. „Stačia mi tepláky a tričko," povedal, keď sa na neho oslovený mladík pozrel.

„Pravda," zamumlal si popod fúzy Taehyung. Došiel k ďalším dvierkam od jeho skrine a vybral z nej veci pre mladšieho. Hneď ako ich mal v rukách, prešiel k nemu a s úsmevom mu ich podal. „Choď do sprchy, osušky sú v skrini pod umývadlom," s tým sa mu otočil chrbtom a sám si vybral veci na spanie.

Jeongguk iba potichu poďakoval a šiel do kúpeľne. Akonáhle tam bol, zamkol za sebou a položil si veci na práčku. Došiel k umývadlu, kde si zo skrinky pod ním, vybral osušku. Tú si nachystal na háčik pri sprchovom kúte. Nemal v pláne pobehovať, nahý po kúpeľni iba kvôli uteráku.

Stál nehybne pod prúdom vody. Musel stále premýšľať, čo sa okolo neho deje. Bolo mu jasné, že Taehyung vie niečo viac o tom, čo presne Yoongi-hyung má s Jiminom. Ale netušil ako je to možné. Napadla ho teória, že Yoongi a Taehyung sú si z ich partie najbližší, ale nebol si tým taký istý. To by potom vedel aj Jimin. Nie? Vôbec ničomu nechápal...hlavne, prečo sa ho hyung pýta, či sa mu páči Jimin? A prečo začal s tým, že vie o jeho orientácií. Nikdy mu predsa nič nepovedal.

Bol tak zamyslený, že nepočul klopanie na dvere. Zaregistroval to až vtedy, keď sa Taehyung pokúsil otvoriť dvere. Vypol vodu a až potom prehovoril.

„Tae?" spýtal sa ho mladší a čakal na odpoveď...ktorá dúfal, že príde skoro. Začínala mu byť zima.

„Chcel som sa uistiť či si v poriadku. Si tu dlho, tak som sa bál," povedal dosť zreteľne na to, aby si bol Jeongguk istý, že stojí nalepený na dverách.

„Prepáč, iba som sa zamyslel. Hneď už idem von, aby si sa mohol osprchovať aj ty," hneď ako to dopovedal aj vyšiel zo sprchového kúta. Zobral si nachystaný uterák, s ktorým sa rýchlo osušil. Čo bolo v podstate dosť zlé, keďže sa neosušil úplne. Obliekol si nachystané veci, šedé tepláky a biele tričko. To sa mu prilepilo na hruď, keďže bol v podstate ešte mokrý. Iba si nad tým povzdychol a prešiel k dverám, ktoré odomkol. Okamžite do kúpeľne vošiel Taehyung, ktorý do neho narazil.

„Jej, prepáč," zasmial sa a pozrel na mladíka pred sebou. Vlasy mal ešte dosť mokré a ako tak videl, poriadne sa neosušil. Zistil to vďaka tomu, že sa mu to biele tričko nalepilo na telo, čím sa krásne ukázalo, aké má Jeongguk vypracované telo. Taehyung sa na neho, ale nepozeral dlho. Miesto toho mu rozstrapatil mokré vlasy a začal sa smiať. „Mal si sa poriadne osušiť, ešte prechladneš," s týmito slovami zobral do ruky uterák, ktorý vedel, že mladík použil. Dal ho Jeonggukovi na hlavu a začal mu sušiť vlasy. Neprestával sa pritom usmievať, ako mal vždy vo zvyku.

„Hyung," zamumlal mladší, keď mu stále Taehyung sušil vlasy. „Už sú suché," poznamenal. Hneď potom aj jeho hyung prestal s činnosťou a pozrel sa na Jeongguka. Teda presnejšie na jeho vlasy, boli suché, tak sa spokojne usmial. S uterákom, čo mal do teraz v rukách šiel k radiátoru, cez ktorý ho prehodil.

Celý čas ho Jeongguk pozoroval, vlastne bolo mu trochu trápne, ako mu pred chvíľou sušil vlasy. Ale svojím spôsobom, ho hrialo pri srdci, že niečo také pre neho Taehyung urobil....aj keď je to len takáto blbosť.

~

Jeongguk popravde nevedel, kam má ísť. Jeho hyung mu totižto nepovedal, kde presne bude spať. Preto sa rozhodol počkať v obývačke, kým sa Taehyung nedosprchuje. Teraz mal vlastne pri tomto čakaní, možnosť napísať Jiminovi. Zobral do rúk mobil a napísal mu...pevne veril, že ešte nespí.

Jeonggukie💪🏻🐰: Hyung? Si tu?

Odoslal to a čakal, či mu Jimin odpíše. Naozaj dúfal, že je ešte hore. Chcel by vedieť odpoveď aspoň na niečo ešte dnes.

Jiminie-hyung🐥: Ahoj Kookie. Čo potrebuješ?

Pretočil očami, keď zbadal tú prezývku. Naozaj nemal rád, keď mu tak hovorili...aspoň, že pri pomenovaní mu to vyhovoril.

Jeonggukie💪🏻🐰: Ako moc sú si blízki Taehyung a Yoongi?

Jiminie-hyung🐥: Ako presne myslíš svoju otázku? Nezabúdaj, že je veľa hodín a ja som vo fáze polospánku.

Jeonggukie💪🏻🐰: Proste sa pýtam, či Yoongi a Taehyung sú si najbližší v tej vašej partičke. Pretože niečo mi dnes Tae dnes povedal.

Jiminie-hyung🐥: Tak ono Taehyung a Yoongi-hyung sa poznajú najdlhšie. Čiže odpoveď je ÁNO. Pochádzajú z rovnakého mesta a ak sa nemýlim, tak bývali na rovnakej ulici.

Jiminie-hyung🐥: Čo presne ti povedal? Či to mi nemôžeš povedať?

Jeonggukie💪🏻🐰: Tak potom už pár vecí chápem. Ďakujem hyung. No...ešte neviem či môžem. Ale ak budem...tak ti to určite poviem. Dobrú noc hyung~

Jiminie-hyung🐥: Nemáš začo ~

Jiminie-hyung🐥: Prebudil si moju zvedavosť... takže dúfam, že mi to budeš môcť povedať. Dobrú noc aj tebe Kookie~

Na túto správu mu už neodpísal. Oprel sa a zahľadel na vypnutý televízor, presnejšie na svoj odraz v ňom. Až teraz si nejako uvedomuje, že má na sebe hyungove veci. Nemal by sa cítiť divne? Červenať a šalieť? Sám sa musel tej predstave zasmiať. Nie je predsa nejaká zamilovaná stredoškoláčka. Je už dospelý vysokoškolák...aj keď zamilovaný.

„Prečo sedíš tu?" prerušil ticho hlboký hlas jeho hyunga. Jeongguk sa pozrel na mladíka vo dverách do obývačky.

„Nevedel som, kde na teba čakať," pousmial sa na neho. Taehyung k nemu prišiel a načiahol ruku pred neho. Mladší nechápavo pozdvihol obočie.

„Gauč sa nedá roztiahnuť, takže spíš so mnou. Mám dosť veľkú posteľ," nečakal na to, čo chcel Jeongguk povedať. Proste ho chytil za nohy a začal ťahať z gauča a potom aj z obývačky. Počas toho ako ho viedol si uvedomil, čo mu bolo povedané.

„Hyung," začal mladší, „ja sa pokojne vyspím aj na zemi. Mne to nevadí alebo sa aj nejako poskladám na tom gauči," rozhodne nechcel byť s Taehyungom v jedenej posteli. Vlastne chcel a moc, ale práve to bol problém.

„Aby si bol zajtra celý dolámaný? Nie, to nedovolím," odpovedal mu a vošiel s ním do svojej izby. Tam sa mu otočil čelom a pozrel do očí. „Pri stene spím ja. Jasné?" prižmúril oči, čo mu ale nevydralo a začal sa smiať. Hneď ako sa dosmial, prešiel k nočnému stolíku kde rozsvietil lampičku. Jeongguk tým pádom zhasol svetlo, pretože jeho hyung už sa zavŕtal do periny.

Prečo mu toto robí?

Pomaly došiel aj on k posteli, na ktorú si sadol. Chvíľu tak sedel a premýšľal, čo komu urobil, že ho takto skúšajú. Asi by tak sedel dlho, lenže zacítil, ako ho ten malý parazit...teda jeho hyung, začal prstom štuchať do boku. Snažil sa to ignorovať, ale to by nemohol byť Taehyung tak moc snaživý.

„Hyung, bolí to. Keďže štucháš do toho istého miesta," natočil sa tvárou k miestu, kde ležal. Taehyung sa na neho usmial, no neprestával.

„Prestanem, až keď si ľahneš," začal mu robiť zle ešte viac, keďže napádal aj iné miesto jeho boku. „A zhasni, chcem spať," zamumlal, pričom neprestával. Jeongguk si povzdychol.

„Ak si ľahnem a zhasnem, prestaneš?" zdvihol obočie a zadíval sa na neho. Jeho hyung iba prikývol. Preto si aj ľahol a vypol lampičku. Jednu ruku si dal pod hlavu, pričom druhý mal položenú na bruchu. Popravde, nevedel ako má ležať. Nechcel byť moc natlačený na Taehyungovi, ale zasa chcel ležať pohodlne.

„Vždy tak ležíš?" spýtal sa ho potichu mladík, ležiaci vedľa neho.

„Ani nie," odpovedal popravde, než pokračoval. „Ale zas nemáš až tak veľkú posteľ, aby som mohol ležať tak ako zvyknem."

„Však mne nebude vadiť ak sa budeš rozťahovať," zamumlal Taehyung, pričom pokrčil ramenami. „Prípadne ťa zhodím z postele," Jeongguk sa po týchto slovách na neho pozrel. Teda v tme si nebol istý kam presne pozerá...možno mu pozeral na krk, kto vie.

„Ty by si ma zhodil z postele? A kde je tvoje ‚Nechcem aby si bol dolámaný'?" zdvihol obočie, aj keď to mladík nemohol vidieť.

„Toto je úplne iná situácia!" začal sa brániť. Chvíľu bolo ticho než sa začal mladší smiať.

„Pravdaže, to som rovno mohol spať na zemi. Ale nevadí, prípadne ma zhoď. Ale ver, že nabudúce ak tu budem spať... ľahnem si rovno na zem," ako to dopovedal privrel oči, aby sa pokúsil zaspať. Zacítil ako sa pohol matrac. Moc to neriešil, ale potom cítil, ako mu Taehyung dal preč ruku z brucha a objal ho. Jeongguk nechal svoju ruku vo vzdychu, pretože bol dosť zmätený.

„Nikdy by som ťa z postele nezhodil. Prišiel by som o objímací vankúš," chcel niečo na to povedať, lenže stratil reč. Ešte viac, keď si Taehyung jeho ruku položil na seba. „Dobrú noc Kookie," zašepkal mu ešte, než privrel oči a snažil sa zaspať.

Jeongguk ostal nehybne a skoro bez dychu ležať. Jediné čoho si bol vedomí bolo to, že jeho hyung ho objíma a má hlavu na jeho hrudi. A spí tak, tým pádom mu nemôže ujsť, to ako rýchlo mu bije srdce. Cítil sa naozaj moc trápne a bolo mu jasné, že dnes sa absolútne nevyspí.

Zatiaľ čo sa Jeongguk snažil nejako zaspať (čo sa mu nedarilo), jeho hyung nespal. Vycítil ako chlapec celý stuchol a tiež počul, ako mu bilo srdce. Musel sa spokojne usmiať, tvár zaboril do jeho hrude. Vedel, že tento moment sa nebude opakovať a práve preto si ho chce zapamätať. Chce si užiť mladíkovu prítomnosť kým môže.

Chce cítil teplo, ktoré vyžaruje jeho telo.

Cítiť jeho vôňu.

Chce aby táto chvíľa trvala dlho.

Chce objímať svojho Jeongguka navždy.

Nikomu ho nedať.

Ale to bohužiaľ nemôže...pretože Jeongguk nebol jeho. Nebol nikoho...a on nebol pre neho dosť dobrý.

Nie, keď videl ako sa objímal s Jiminom. Dobre vedel, že u neho Kookie bol...ale on ho Jiminovi nedá.

Lenže, nemôže ho mať ani Taehyung.

Ešte nie.


3 komentáre:

  1. Bude to ještě hodně zajímavé, než spolu klucí budou. Než si ujasní, co který z nich chce, až jim nakonec vyjde, že Tae chce Kooka a Kook chce Taeho. Takže už teď se těšim na další díl. Děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. I was just... talking about my obsession with fluff and here we go... Nemělo to být taky fluffy? Proč z toho cítím angst? T3T Taekook angst je ten nejzabijáčtější angst. I cannot do that. A když už jsme u toho... Kruci, jak já chci taky objímat Kooka! Ten kluk je... stvořený pro objímání. ;A;

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No má to byť fluffy, ale to chce čas. Nezabúdaj... Kto by ho nechcel objímať? Ale ja by som skôr chcela ako objímaci vankúš, Taehyungieho :D

      Odstrániť