nedeľa 8. októbra 2017

O mojom písaní, čitateľoch a ako som väčšinu z nich stratila


Naozaj dlho som premýšľala, či napísať tento článok a či ho vôbec niekto bude čítať. Po pravde si myslím, že nebude...ako väčšinu mojich článkov tu. Nádej umiera posledná...však?

Začiatky sú vždy strašné.

Môj úplne prvý príbeh, ktorý som napísala, bol príbeh na anime Naruto. Bolo to pred šiestimi rokmi, teda v roku 2011. Úprimne, ten príbeh bol na hovno. Absolútne nechápem, ako sa mohol páčiť toľkým ľuďom.

Podstatné je, že som tým začala moju „spisovateľskú kariéru“. Veľmi rýchlo som získala veľa čitateľov, bola som za to nesmierne rada. Vtedy som aj rýchlejšie a častejšie pridávala príbehy (čo bolo to, prečo som mala toľko čitateľov). Ale dosť z nich, stálo za prd....naozaj. Moje začiatky boli možno pre niekoho super, ale keď si to pozriem ja, bolo to naozaj zlé. Od tých začiatkov sa môj štýl písania dosť zmenil, ale je to hlavne tým, že aj ja som sa zmenila. Nie je to len tým, že som začala písať príbehy na K-pop, ale hlavne tým...že som proste dospela.

Spisovateľské krízy.

Úprimne si nepamätám kedy presne to bolo. Jediné čo viem je, že som vtedy stratila veľmi veľa mojich čitateľov. Vtedy som z toho bola naozaj dosť v koncoch. Vôbec sa mi nechcelo písať. Stále
som sa do písania musela presviedčať a nie vždy sa mi to darilo. Keď a mi to podarilo, tak to prišlo znovu....druhá kríza v písaní.

Ďalšia kríza v písaní, zapríčinená tým, že som začala pracovať. V tom čase som bola dosť vyčerpaná a musela som si navyknúť na nový režim. To bol ďalší moment, keď som stratila čitateľov, ale získala som pár nových. Tak nejako začalo aj moje nepravidelné vydávanie dielov. Vždy som ich, ale písala rada...pretože písanie, je pre mňa únik od všetkého, čo ma trápi a ťaží.

V tomto období sa už ukázal môj nový štýl písania. Bolo to aj vďaka môjmu ORIGINÁL príbehu. On ma nakopol, aby som neprestávala písať. Dokonca dosiahol to, že je to moja srdcová záležitosť. Síce ho nepíšem stále, ale IN THE LIGHT OF STARS je môj najmilší príbeh, ktorý píšem. Preto ma dosť trápi, že ho vždy na mojom starom blogu, každý prehliadal. Našlo sa iba málo ľudí, ktorí tento príbeh čítali.

Tretia kríza v mojom písaní nastala asi dva roky dozadu. Bolo obdobie, keď sa moji rodičia rozvádzali. Áno, pravda...mala som v tom čase dvadsať jedna rokov, ale aj tak to bola rana. Hlavný dôvod, ale nebol ani rozvod mojich rodičov...ale skôr správanie mojej mami a moje uvedomenie si, aká je moja mama v skutočnosti. Druhá vec bola, že moja už tak naštrbená psychika, utrpela ešte viac.

Odkedy sa toto stalo, mám naozaj rozhodený spánkový rytmus. Proste nedokážem spávať tak ako kedysi. Všetky povinnosti odrazu spadli na mňa, ako na jedinú ženu doma. Z toho dôvodu nemám veľa času na písanie. Práca, kde fyzicky pracujem plus staranie sa o domácnosť, kde vám nikto nepomáha, dá proste zabrať. Táto kríza mi ešte stále akosi trvá...je hold ťažké byť na všetko sama.


Čitateľa zaujímajú iba nové časti k príbehom.

Áno, je to tak. Väčšina čitateľov, proste kašle na to, že vy máte nejaké problémy. Z toho dôvodu aj
poodchádzajú ak máte také krízy, ako som mala ja.

Málo čitateľov ostane a počká si, kým sa dáte zasa dokopy. Práve tí čitatelia sú najlepší a najviac si ich cením. Vždy ma poteší ak sa dozviem, že mi ostalo pár verných čitateľov. Vtedy si vždy poviem: Wow, asi sa im naozaj páči, ako píšem.

Zmeny sa čitateľom málokedy páčia.

Zo začiatku som písala naozaj často a samozrejme moje príbehy nemali hlavu, ani pätu. Nevadilo mi vôbec písať skôr PWP, ako niečo čo malo hlbšiu myšlienku. Vyhovovalo to hlavne takým čitateľom, čo chcú proste porno na ich obľúbených idolov alebo postavy z anime.

Lenže ja sama som postupom času zistila, že ma také písať nebaví. Radšej píšem príbehy s dejom. Rada rozoberám pocity postavy a tak ďalej.


To je niečo, čo sa niektorým mojim čitateľom nepáčilo. Vždy chceli skôr PWP príbehy, ako dej a nejaký zámer. Preto postupne odišli. Poväčšine tieto príbehy, ktoré som písavala, čítali násťročné dievčatá. Takže mi bolo tak nejako jasné, prečo ich moc nezaujíma nič iné čítať nechcú. Hormóny robia svoje.

Ale práve toto „vytriedenie“ mojich čitateľov ma svojím spôsobom dosť teší. Nie, nemyslím tým, že nemám rada tínedžerky, ktoré čítajú moje príbehy. To rozhodne nie. Skôr som rada, že mám čitateľov, ktorých zaujíma skôr dej, zápletka rozbor pocitov postáv....než čitateľov, ktorých zaujíma iba sex medzi hlavným párom.

Píšeš iba gay príbehy. Jasné, že nemáš toľko čitateľov.

Áno, som si vedomá. Homosexuálna tematika je celkom tabu pre niektorých. Za tých dvadsaťtri rokov, čo žijem som sa stretla s tak veľa homofóbmi, že ma to ani neprekvapuje.  Ale nebudem písať
niečo, čo by ma nebavilo. Plus, prečo by som mala písať hetero príbehy, keď ja sama nie som heterosexuál? Je pravda, napísať by som to vedela...ale asi by to nestálo moc za prečítanie.

Posledné slová na záver.

Moje zakončenie tohto nekonečného článku, sú nasledovné:

Aj napriek tomu, že som stratila, mojou vlastnou chybou čitateľov som naozaj rada, že pár verných mi ostalo. Som rada, že mi píšete komentáre, ktoré ma vždy potešia. Som rada, že sa postupne objavujú aj nový čitatelia (a dúfam, že ostanú aj napriek mojej aktivite).

Tiež som rada, že mi pripomínate (podaktorí), že niektoré príbehy zanedbávam. Občas mi to treba pripomenúť, pretože som proste debil. Takže v tom pokračujte.

Som rada, že ste to so mnou ešte nevzdali a stále ma podporujete.

Proste a jednoducho. Som rada za svojich čitateľov a budem sa snažiť nemať moc dlhé pauzy. Ja som naozaj ochotná písať aj pre jednu osobu, ktorá číta nejaký s mojich príbehov.



Vaša Tomiko Natsuki

9 komentárov:

  1. Jakož to osoba, která se Ti snažila pomoct ve všech možných situacích doufám, že jsem Ti byla a budu dostatečnou oporou. Tvé povídky nepřestanu číst, tím jsem si jistá. Mám ráda Tvůj styl psaní a vždy se budu těšit na nové díly :33

    Btw, koukám, že i začátky s psaním máme podobné :D Já svoje staré povídky snad ani nechci vidět! Radši~

    Well a na závěr... Umma! Pevně věřím, že krize přejdou a opět se vrátíš k psaní jak jen to půjde! Fighting!! *-*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Netuším, jestli se vůbec můžu vyjadřovat, přece jen jsem objevila tvůj blog relativně nedávno... Ale je to tím, že jsem některé z věcí, o nichž ses zmínila, řešila nedávno s kamarádkou. A taky bych chtěla říct, že je mi líto, čím sis musela, nejen ohledně psaní, projít. Muselo to být těžké. Vážně doufám, že je to lepší.

    Člověk by řekl, že si stačí říct "na čtenářích nezáleží, psaní musí člověka hlavně bavit", ale upřímně, kdo nechce reakce na jejich psaní? Ale se čtenáři je to vždycky těžké. Dřív jsem taky psala a je smutné, že jsem se řídila především tím, co chtějí čtenáři. Nepsala jsem podle sebe a pak jsem měla taky krizi a na několik let jsem psát přestala. Ačkoliv jsem měla víc čtenářů, spokojená jsem opravdu nebyla...

    Další věc je, že by si čtenáři měli uvědomovat, že za jejich oblíbenými příběhy stojí taky jenom člověk. Člověk, který nemá vždycky čas nebo možnosti psát, který nemusí mít dokonce ani náladu psát. Zajímalo by mě, kolik lidí si uvědomuje, že ačkoliv je to k dostání na netu a možná jen ff, že to stojí nějakého člověka nervy a čas.

    Nad nedostatkem čtenářů jsem se už taky přestala rozčilovat :D Holt píšu zrovna tady docela neoblíbený pár a ještě ke všemu to není porno :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V niečom je to už lepšie, ale mávam take ťažké chvíľky.

      Mňa to baví, ale občas potrebujem ten názor. Potrebujem vedieť, či som to nepokazila v zápletke alebo tak.

      Ako ja sama mám niekdy take chvíle, keď si poviem: hmmm už by mohol byť nový diel. Ale zasa chápem, že autor nemusí mat čas.

      Tak ono by nemali mať čitatelia radi len obľúbené pary :D

      Odstrániť
  3. Tak snad to bude už opravdu lepší, ačkoliv bez těžkých chvilek to asi taky úplně nejde.

    Právě to myslím, každý holt občas potřebuje odezvu. A s těmi páry, tak víš jak, většinou to tak prostě je :D Ale je pravda, že mě vždycky potěší, když někdo zkusí moji povídku, ačkoliv žánru, páru nebo nějaké myšlence neholduje. Ale zase se to stává málokdy :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne tieto chvíľky občas dosť pomôžu, čo sa týka môjho písania. Jediná dobrá vec na nich.

      Ako ja osobne som čitateľ, čo číta na hocijaký pár :D Ak je to dobre napísané, tak si prečítam :D

      Odstrániť
  4. Je smutné, čím sis musela projít a že to stále trvá. Ale nezoufej, protože po mráčku vždy vysvitne sluníčko. A věřím, že až vysvitne, tak ty ošklivé mraky rozežene. Jen to chce čas a hodně síly...
    Já taky píšu, ale není to žádný zázrak, tak za každého čtenáře a za kazdou odezvu jsem vždycky moc šťastná. Jenomže lidem se nezavděčíš. Oni po tobě chtějí další díl ještě nejlépe aby byl už včera, ale nevidí to všechno okolo. Ne vždy máš nápad do dalšího dílu a ne vždy máš chuť a čas na psaní. Ty se s tím psaním jednoho dílu pachtíš třeba dva tři dny a jim je pak za těžko darovat ze svého času pět minut, aby mohli napsat komentář. Vždyť po nich nikdo nechce, aby tam psali slohovky. Vždyť stačí i jen jedno slovo, jako třeba dobrý nebo zlepši to. I tím ti dají najevo, jak se jim to líbilo...
    A páry, na který píšu, já neřešim. Prostě píšu na ty, co se mi do té povídky hodí nebo většinou na moje oblíbený. A nebo jen na skupiny, který posloucham já. A je na čtenářích samotných, jak se s tím poperou...
    No a taky jsem poslední dobou zjistila, že porno povídky mě už tolik neberou. Teď čtu povídky, který mají hlavu a patu. Který prostě mají nějaký příběh, co tě třeba pobaví nebo naopak tě vezme za srdce, až tě to dožene k pláči. Já osobně moc ráda píšu povídky o tom, jak se ty dvě hlavní postavy seznámili. A naopak na čtení jsem si hodně oblíbila povídky na téma A/B/O i s mpreg. Hetero moc nečtu a ani nepíšu. A když už hetero čtu, tak mam tři oblíbený autorky...
    Takže...na psaní dalších dílů povídek, si nech času tolik, kolik jen budeš potřebovat. Mě to nevadí a moc ráda si počkám na každý nový díl...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vieš... ono sa z jedného takého obdobia dostanem a príde ďalšie a znovu ma to položí. K tomuto ani neprispieva kolektív v mojej práci.

      Presne tak. Ako mne nejde písať rýchlo diely, veľakrát ich pripisujeme, pretože sa mi nepozdávajú. Alebo sa stane, že sa zaseknem v deji a neviem písať nejakú dobu.

      Ja zvyčajne píšem na to, čo ma napadne. Ja parujem asi všetko, čo existuje.

      Ako ja pomaly nemám čo čítať, keďže buď to stojí za nič alebo je to samé porno. Ja tiež mám rada príbehy, kde sa rozoberá ako sa stretli, zamilovali a dali dokopy. Ta tiež mám nejakú “úchylku” na A/B/O a Mpreg.

      Ďakujem, že počkaš 😊 Ono ja píšem len sa zvyknem zaseknutí v deji a potom som dlho bezradná

      Odstrániť
  5. Člověk si řekne, však co je na tom napsat pár řádků povídky, updatovat a ještě stíhat plno věcí mimo internet. No jo, jenže ono to zas tak jednoduchý není. Jak už tu bylo řečeno, autoři jsou taky jenom lidi, taky mají svoje problémy. Chápavých lidí je sice pomálu, ale pořád existuje (i když je to ohrožený druh, stejně jako kvalitní povídky) aspoň ta hrstka.
    Čímž chci jen říct, že tě naprosto chápu (protože jsme na stejný lodi), i když sama často upadám do hibernace a reaguji až moc pozdě. ;3;
    A jinak... scéna s homosexuální tématikou je myslím docela bohatá, i když občas jsou to teda docela cancer případy... :D Ale pořád jsou tu lidi, kteří to zachraňují, třeba ty! Takže i když občas nebudeš tolik aktivní, jak by sis přála, počítej se mnou, že budu trpělivě čekat. :)
    Fighting!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa stretávam s veľmi malo chápajúcimi čitateľmi. Ale zato si ich viac cením.
      Ako mne skôr ide o fakt, že ak mám toho veľa, tak neviem písať... alebo mi to dlho trvá.
      Veď práve...ja nemám čo čítať, kvôli nedostatku kvalitných príbehov :D ...jeeeej ďakujem ❤️
      Naozaj som rada, že mi ostaneš verná 😭❤️

      Odstrániť