streda 1. novembra 2017

MY EVERYTHING || DIEL 1.


BTS | JiKook | Smut, OOC, Buttom Jimin, Top Jeongguk, Daddy Jeongguk  

Je to naozaj neuveriteľné, ale je tu prvý diel tejto poviedky. Potlesk prosím, ďakujem. 
No, aby som tu nekecal blbosti (ako vždy)...poznáte ma, pri mojich príbehoch sa začína nudne a pomaly. Takže dúfam, že na to dobré si počkáte.
Prajem príjemné čítanie ^^


Jeon Jeongguk bol mladík, ktorý mal v živote všetko, čo si len zažiadal. Nebolo to iba vďaka jeho rodičom, ktorí boli na tom finančne viac ako dobre. Vďačil aj svojej osobe, presnejšie jeho tvári. Ako malý, bol neskutočne roztomilé dieťa a všetci splnili to, čo mu na očiach videli. A niečo z tejto roztomilosti mu ostalo aj v dospelosti.

Bol malé rozmaznané decko, ktoré muselo mať vždy všetko. V dospelosti mu niečo z tejto rozmaznanej povahy zostalo, iba to prerástlo do väčších rozmerov. Nenašla sa ani jedna osoba, ktorá by mu nechcela splniť nejaké jeho želanie. Predsa len, bol to Jeongguk. Najžiadanejšia osoba na škole, dievčatá aj ženy sa doslova pretekali v tom, ktorá mu splní jeho želanie najlepšie. Toto bolo niečo, čo si on nechal páčiť a pritom sa z nich smiať. Bavilo ho sledovať tieto, ako ich on rád nazýval, sliepky. Vždy to pre neho bolo niečo zábavné, ale postupom času...ho to prestalo baviť.

Práve v tom čase sa zoznámil s pár novými ľuďmi, ktorí ho postupne naučili, ako nebyť rozmaznaný fagan. Nepodarilo sa im to úplne, ale to neznamená, že vôbec. Prestal ľudí využívať a miesto toho si ich začal vážiť. Lenže, to by sa nemohlo stať niečo nečakané. Niečo, čo ani Jeongguk nepredpokladal.

Začal byť totižto závislý. Nie na nejakej zakázanej látke, ale na človeku. Presnejšie na svojom hyungovi. Zo začiatku si to nechcel ani sám pripustiť, ale začínalo to byť silnejšie a silnejšie. Začal byť neskutočne žiarlivý na všetkých v jeho okolí. Neznášal, keď sa ho niekto dotkol, keď ho niekto objal...ak sa na neho niekto usmial. A najviac neznášal, ak to jeho hyung opätoval alebo on niekoho objímal, miesto neho.

Áno, bol závislý a majetnícky. Bez jediného práva, ale on si to právo aj tak nárokoval. Park Jimin patrí iba jemu a nikomu inému. Preto sa rozhodol, že za každú cenu docieli, že bude Jimin iba jeho. Vôbec ho netrápi, ako dlho to potrvá...iba vie, že nakoniec bude patriť len jemu. Jimin bude poslušný a splní všetko, čo bude Jeongguk chcieť.

***

Jeongguk nemal potuchy, ako presne sa tu ocitol. Presnejšie na tejto párty, bol si istý, že mu nikto z jeho kamarátov nepovedal, že sa ide práve sem. Nemal v pláne sa tu zdržiavať viac, ako to bolo nutné. Nemal vôbec náladu na opité a hlavne povoľné spolužiačky. Stačilo, že ho otravovali v škole, nemuseli by aj tu...lenže to by asi chcel veľa. Práve totižto videl, ako sa k nemu blíži jedno dosť otravné dievča. Pretočil očami a okamžite vyhľadal pohľad, niektorého zo svojich hyungov. Zbadal Namjoona a bez váhania sa vybral za ním, čím skazil „slečne“ plány. Hneď ako k nemu prišiel hodil po ňom dosť nahnevaný pohľad. Namjoon len zdvihol obočie a čakal, čo z mladíka vypadne.

„Prečo ste mi nikto nepovedali, že ideme na párty? By som potom nikam nešiel,“ začal mu vyčítať, pričom si privlastnil jeho pohár, z ktorého sa napil. Skoro okamžite sa zhnusil, keďže nápoj, ktorý mal jeho hyung v pohári, bol odporný.

„Prečo to piješ, keď ti to nechutí?“ Namjoon si zobral svoj pohár späť a sám si odpil. „A na tvoju otázku mám jednoduchú odpoveď,“ pozrel sa na chlapca vedľa seba, ktorý naozaj čakal, čo mu povie, „ak by som ti ja alebo ostatní povedali, že ideme na párty...nešiel by si,“ pokrčil ramenami a oprel sa o stenu za ním. Jeongguk ho napodobil a na jeho odpovedať súhlasne prikývol.

Naozaj by nešiel. Nemal rád takéto párty. Iné bolo, keď išli do klubu...ale párty, ktoré organizovali ich spolužiaci, nemal rád. Dal si ruky do vreciek nohavíc a sledoval „tancujúce“ stádo pred sebou. Vždy ho zaujímalo, ako je možné, že títo ľudia nemajú žiadnu súdnosť. Dobre, v kluboch tiež nemajú...ale tam málokedy stretnete niekoho známeho. Tu máte pomaly všetkých z ich školy.

„Kam sa vôbec vyparili ostatní?“ po očku sa pozrel na svojho hyunga, ktorý len pokrčil ramenami. Povzdychol si a premýšľal, či si nepôjde aj on po nejaké pitie. Hlavne z dôvodu, že stále cítil ten hnus, ktorý pil Namjoon, v ústach. Preto svojmu hyungovi naznačil, že si ide pre niečo na pitie.

Predieral sa cez ľudí, ktorí tancovali, alebo proste len zatarasili priechod. Začínal si uvedomovať, ako veľa ľudí tu je. A ako tak sledoval, ešte ich pribudne dosť. Konečne sa dostal kam potreboval, teda do kuchyne a hneď šiel k stolu, kde bol alkohol a nejaké nealko. Nič z toho nepoznal a nevedel, čo by mu tú pachuť „zlikvidovalo“. Teraz by sa mu to hodil, niekto kto vie, čo všetko na tomto stole je.

Zobral si do ruky plastový pohár a natiahol sa po jednej z fliaš, ktorá mu prišla najviac sympatická, keďže naozaj nemal tušenie, čo všetko tu je. Akurát sa chystal si z nej naliať, keď ho zastavila niečia ruka. A on dobre vedel koho ruka to bola. Jimin. Pre seba sa pousmial a pozrel sa na osobu vedľa seba.

„Zle som vybral?“ spýtal sa ho a položil fľašu tam, kde bola pred tým.

„Ver mi, to by ti nechutilo,“ zamumlal tak, aby ho počul iba Jeongguk a sám mu nalial niečo iné. Taktiež netušil, čo to je. V alkohole sa moc nevyznal, vždy mu objednával jeden z jeho hyungov...alebo proste kúpili fľašu oni. On to moc neriešil.

„Ďakujem,“ usmial sa na Jimina a odpil si. Musel uznať, že to bolo stokrát lepšie, ako to, čo mal Namjoon. „Kde si vôbec doteraz bol?“ zdvihol obočie a spolu s Jiminom šiel niekam do útrob domu.

„Ale, TaeTae ma ťahal kade tade,“ mávol rukou, pričom skoro vrazil jednému dievčaťu. Začal sa jej hneď ospravedlňovať, no Jeongguk mal skôr čo robiť, aby sa nezačal smiať.

***

Netušil kedy, ako a kde...ale Jimin a aj ostatní sa mu zasa stratili. Popravde už tu bol dlhšie, ako sám plánoval. Rozhodol sa, že nájde aspoň jedného, aby mu povedal, že už pôjde preč. A na svoje šťastie zbadal rovno dvoch. Presnejšie Taehyunga a Jimina. Pre seba sa usmial a namieril si to rovno k nim. Bol už blízko nich, keď Taehyung prešiel rukou po Jiminovom chrbte až na jeho zadok, kde ruku aj nechal. V ten moment, mu to prestalo myslieť. Zrýchlil krok a došiel k nim. Obaja sa na neho pozreli a Jimin sa žiarivo usmial. Bolo jasne vidieť, že je úplne mimo.

Úsmev mu neopätoval, miesto toho prebodol Taehyunga pohľadom. Tomu chvíľu trvalo, než došiel na to, čo urobil zle. Dal preč ruku z Jiminovho zadku a trochu od neho odstúpil. Nižší mladík sa nechápavo pozeral striedavo na oboch. Vôbec nechápal, čo sa tu deje.

„Jiminie-hyung,“ menovaný mladík mu venoval pohľad a preto Jeongguk pokračoval, „ja už pôjdem a ty tiež,“ oznámil mu. Jimin zvraštil obočie, keďže sa snažil spracovať informácie. Keď mu konečne došlo, čo mu oznámil, urazene odul tvár.

„Ja ešte, ale nechcem ísť!“ neprestával sa na mladíka pred sebou mračiť. Nechápal, prečo by mal ísť domov, ešte tu nie je ani tak dlho a už ho posielal domov.

Jeongguk si povzdychol: „Hyung, už máš dosť. Mal by si ísť aj ty domov,“ snažil sa  neznieť nahnevane. Aj keď popravde bol, ale kvôli niečomu úplne inému.

Taehyung všetko sledoval vedľa nich. Vedel, že ho posiela domov, kvôli nemu. On sám si všimol, ako sa Jeongguk pozeral na Jimina. Videl, ako mu vadilo, keď sa mladík bavil s niekým iným. Bol v tých chvíľach dosť desivý a preto ho nechcel moc rozčuľovať.

„Presne tak! Som tvoj hyung,“ prehovoril po chvíli Jimin. Obaja chlapci sa naňho nechápavo pozreli. Jimin nečakal a pokračoval v jeho reči, „Práve preto, že som tvoj hyung...by si mi nemal rozkazovať, kedy mám ísť domov!“ Jeonggukovi a aj Taehyungovi došlo, čo tým myslel.

Zatiaľ čo Jeongguk premýšľal, ako dostane Jimina preč...Taehyung zadržoval smiech. Naozaj mu to prišlo veľmi vtipné. Na jeho smolu si to, ale mladší všimol. Venoval mu dosť škaredý pohľad a z toho dôvodu, radšej opustil ich spoločnosť.

„Jimin,“ začal mladík, keď videl, že je Taehyung preč. „Ja len nechcem, aby sa ti niečo stalo.“
„Nie som decko. Dokážem sa o seba postarať,“ mladík sledoval, ako si dal Jimin ruky v bok. Vyzeral dosť komicky. V tejto chvíli mal aj Jeongguk čo robiť, aby sa nezačal smiať.

„Ja netvrdím, že si decko. Len, že sa o teba bojím,” snažil sa hovoriť pokojne. Popravde ho dosť Jimin svojim správaním hneval. Jeongguk si povzdychol: „Hyung,” začal a prešiel bližšie, nahol sa k jeho uchu, „vieš, ja som sa ťa nepýtal. Ja som ti to oznámil. Tak okamžite sa prestaň hrať na slečinku a pohni svojim zadkom!” dokončil svoj monológ a pozrel sa na chlapca pred ním. Ten chvíľu hľadel do blba.

Jimin netušil prečo, ale nejak sa mu páčil tón, akým na neho mladší prehovoril. Ten jeho rázny tón hlasu, keď mu to povedal. Prišiel si vtedy tak, ovplyvniteľný...ale páčilo sa mu to. Stále premýšľal, čo sa s ním deje. Ani nezaregistroval, že ho Jeongguk chytil za zápästie a viedol preč z párty.

***

Jeongguk bol dosť prekvapený, ako ľahko sa dal Jimin „ovládať”, keď bol pripitý. Počúval ho, ako poslušný psík a jemu sa to viac, ako len páčilo. Aj práve teraz ho počúvol na slovo, keď ho poslal do kúpeľne. Kým tam Jimin hľadal sever, Jeongguk išiel do svojej izby, aby mu nachystal veci. Už po ceste z tej párty, došiel mladší mladík k názoru, že bude lepšie ak bude Jimin u neho. Jiminova mama by asi dosť neuvítala, ak by o tomto čase prišiel domov jej syn v podnapitom stave.

Vybral zo skrine, čo chcel a aj s tým zamieril do kúpeľne. Pevne dúfal, že tam Jimin nikde neprišiel k úrazu. Predsa len nakázal mu, aby sa osprchoval. Hneď a bez klopania vošiel do kúpeľne, čo robiť nemal. Jeonggukové oči sa stretli s tými jeho hyunga, ten sa rovnako ako mladší zarazil. Jediné, čo drobného chlapca zahaľovalo, bol uterák. Jimin cítil, ako začína červenať. Toto bolo trápne aj napriek faktu, že má v krvi alkohol.

„Ja, nečakal som, že sa tak rýchlo osprchuješ,“ zareagoval po chvíli Jeongguk a položil veci, ktoré držal v ruke na práčku, vedľa neho. Jimin sa snažil nevyzerať moc zahanbene, čo mu naozaj nešlo.
„Nechcel som tam byť dlho,“ Jeongguk sledoval, ako jeho hyung pri týchto slovách skenoval kachličky, „pretože, určite aj ty chceš ísť do sprchy,“ zamumlal, ale na chlapca sa nepozrel. Iba so sklopenou hlavou a červenými ušami, šiel k práčke po veci.

Jeongguk pozorne sledoval chlapca, ktorý šiel jeho smerom. Nedokázal z neho spustiť oči. Akonáhle bol pri ňom, chytil ho za zápästie. Jimin mu venoval nechápavý výraz, čo on využil a pritiahol si ho k sebe bližšie. Teda, skôr ho prisunul rovno na seba. Jeho hyung, chcel prehovoriť, ale to ho mladík predbehol.

„Prečo si dovolil Taehyungovi, aby sa ťa tak dotýkal?“ pozeral sa mu z jeho výšky do očí, práve preto musel Jimin trochu zakloniť hlavu, keďže bol o dosť nižší ako Jeongguk. Ale popravde, nechápal, čo tým myslel. Preto nakrčil obočie a vyslovil svoju otázku.

„Nechápem. Ako dotýkal?“ pozeral sa mladšiemu chlapcovi do očí a preto mohol vidieť, ako jeho už tak tmavé oči, ešte viac stmavili. Každému by to prišlo desivé, ale jeho to fascinovalo. Prišlo mu to dokonalé.

„Ty si snáď neuvedomuješ, ako sa ťa niekto dotýka?“ snažil sa znieť pokojne, ale to by nemohol byť jeho hyung, tak moc nechápavý. Ale tiež mu prišlo, že to možno iba hrá.

Svoju voľnú ruku položil na chlapcov chrbát, presne na miesto, kde má lopatku. Pomaly ňou prešiel dolu, až k uteráku, ktorý mal na sebe. Sledoval pritom, ako naskočila Jiminovi husia koža a jeho zreničky sa rozšírili. Pre seba sa pousmial a chvíľu len tak nechal ruku nečinne nad  jeho zadkom. Chvíľu mu hľadel do očí, než rukou skĺzol na jeho zadok. Jeho hyung sa pri tom dotyku zachvel, ale nič neurobil. Preto si dovolil urobiť ešte niečo iné. Dovolil si stisnúť jednu jeho polku, neuniklo mu pritom, ako Jimin na chvíľu privrel oči.

Nahol sa k jeho uchu a prehovoril: „Presne takto dotýkať. To on nesmie. Rozumel si?“ natočil sa tvárou k jeho ušku, po ktorom prešiel perami. Jiminom ako keby prešiel prúd. Natočil sa tvárou k tej Jeonggukovej a zadíval sa mu do očí.

„A čo ak smie?“ spýtal sa potichu a popravde aj vydesene. Ale nie tak, ako keby čakal, že ho zabije. Tak zvedavo vydesene, tak ako sa mu to páčilo.

Jeongguk ho chytil za bradu a chvíľu na jeho len tak mlčky hľadel. Ako keby niečo hľadal a aj to našiel. Práve preto sa víťazne usmial, než mu nežne prešiel dlaňou po tvári.

„Tak ťa bude čakať trest,“ odpovedal mu s jeho typickým úsmevom. Čakal na hyungovu reakciu a dočkal sa jej. Jimin sa zmohol iba na prikývnutie a slová, ktoré zmenili ich vzťah od základov.

„Budem sa na to tešiť.“

6 komentárov:

  1. No tak to aby Jimin Kooka zlobil co nejčastěji. Jinak moc hezký díl. Těšim se na další. Děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jiminie je malý hajzlík, takže bude asi často hnevať ( ͡° ͜ʖ ͡°)

      Odstrániť
  2. !!!!! YES !!! Po dlhej dobe som si našla čas a aj chuť niečo čítať a prvé čo otvorím je toto :) Kill me!!! Čokolvek s akýmkoľvek daddym je dokonalé, + kekso s Jiminom... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :) :) :) this is what i signed up for, girl!
    osobně, nemám ráda daddy kink, ale když se to nepřehání a je to rozumně napsaný, zhltnu to bez keců :D a i když vidím kooka jako baby boye, s tím jak vypadá a jak cocky dokáže být... hell, go hard on me pls.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja osobne túto tému beriem dosť s rezervou, ale pri niektorých osobách sa mi to hodi :D Hlavne ak ma napadne niečo, čo mňa samú pohltí a chce zabiť :)

      Odstrániť