utorok 27. februára 2018

IN THE LIGHT OF STARS || Časť 3.

Originál | Dominick & Christopher | OOC, Slash, Hendikep


Písané z Dominickovho pohľadu

Sám neviem ako dlho sme tam potichu sedeli a pozorovali tie krásne svetielka. Pripadá mi, ako keby práve čas zastal. Ako keby tu a teraz bolo všetko tak, ako chcem. Musel som sa usmievať. Naozaj milujem tento darček od deda. Spokojne som si ľahol na posteľ a sledoval som strop. Je to naozaj tak, ako keď sme boli deti. Úsmev mi po chvíli z tváre zmizol. Teraz to už medzi nami nie je také, ako predtým. Od toho dňa som bol k nemu iný… je až komické, že kvôli tomu som k nemu stále taký. Ale keď ja stále neznesiem ten pocit, že on už niečo také zažil.

~flashback~

Dnes mi prišiel Chris nejaký iný. Nevedel som presne určiť čím to bolo, ale niečo na ňom bolo také… proste iné. Pozornejšie som sa naňho pozrel. Vzhľadom to určite nie je. Teda, dobre, má dnes inak upravené vlasy, ale to nebude to, prečo mi tak príde. Skôr mi príde, že z neho vyžaruje iná aura. Áno, asi to tak bude.

Musel som naňho asi dlho pozerať, keďže sa na mňa pozrel a pousmial sa. Myslím, že som v tej chvíli trochu sčervenal. Bolo to ale skôr z toho trápneho pocitu, že ma ‚prichytil‘. Naznačil mi, aby som sa sústredil na jeho ústa. Urobil som tak a prečítal mu z pier, čo mi hovorí. Teda, viem, že to nepovedal nahlas, pretože sme boli na hodine.

‚Keď skončíme v škole, pôjdeme ku mne. Niečo ti chcem povedať,‘ prekvapene som zdvihol obočie a prikývol som. Potom som sa radšej už venoval výkladu fyzikára.

***

Po škole sme obaja šli k nemu domov. Pokiaľ viem, jeho rodičia doma nebudú. Vždy chodia domov neskoro. Celý čas v škole som premýšľal, čo mi chce povedať. Nič také ma ale nenapadlo. Hneď ako som vošiel do jeho domu som sa vyzul a namieril si to rovno do jeho izby. Proste ako doma. Tašku som si hodil na zem vedľa kresla, ktoré tu mal a do ktorého som si sadol. Potom som už len sledoval ako vošiel aj on a aj napriek tomu, že tu nikto okrem nás nebol, zavrel dvere.

Dobre, toto ma trochu prekvapilo a aj znervóznilo. Nespúšťal som z neho zrak… už len z dôvodu ak by niečo hovoril, aby som vedel čo. Posadil sa na posteľ, takže som v podstate sedel oproti nemu. Čakal som, čo mi chce povedať. Videl som ako sa nadýchol, aby začal.

„Vieš,“ začal a bolo na ňom vidieť, že je nejaký nesvoj. Sledoval som ho a čakal som, „poznáš Alex z vedľajšej triedy však?“ prikývol som a on pokračoval, „tak v sobotu som ju stretol na tej párty, kam si nemohol kvôli rodičom,“ zas sa odmlčal a mne sa to čoraz menej páčilo. Hlavne po tom, ako sa usmial, „Vyspal som sa s ňou. Áno, viem, ani s ňou nechodím, ale proste… beriem to ako skúsenosť, ak budem s nejakou babou chodiť,“ stále sa usmieval, ale ja som nevedel čo povedať.

Keď to povedal, niečo vo mne mi dalo najavo… že sa mi to nepáči. Cítil som, ako keby sa vo mne niečo zlomilo. Videl som jeho šťastný výraz. Výraz šestnásťročného chalana, čo si už môže hovoriť chlap, pretože už prišiel o svoju nevinnosť. A ja som nevedel ako reagovať. Prečo mi to hovorí? Prečo?!

„Čo si myslíš, že ti na to poviem?“ zamumlal som potichu. Christopher sa prestal usmievať a uprene sa na mňa pozeral, „Mám ti pogratulovať? Mám ťa pochváliť?!“ zvýšil som hlas. Neviem prečo ma to tak hnevá. Neviem. Ja vážne neviem!

Videl som, že chce niečo povedať, ale ja som ho nenechal, „Načo si mi to povedal?! Nemohol si si to nechať pre seba? Vôbec ma nezaujíma s koľkými babami si spal alebo ešte budeš!“ postavil som sa a zobral si svoju tašku. Rovno som si to namieril preč. Naozaj, prečo?

Vyšiel som z jeho izby, zbehol som schody, obul sa a vybehol z jeho domu. Prečo sa tak cítim po tom, čo mi to povedal? To mi až tak vadí, že zažil niečo, čo ja asi ťažko? Alebo mi vadí, že Chris nebude vždy pri mne?

~end of the flashback~

Po očku som sa pozrel na Christophera a zbadal som, že sa na mňa tiež pozerá. Hneď som uhol pohľadom. Jeho pohľad bol… divný. Po chvíli som sa naňho znovu pozrel, čo asi čakal, pretože začal rozprávať.

„Čo sa deje?“ spýtal sa a pritom sa ku mne natočil a sadol si do tureckého sedu. Ja som ostal ležať tak, ako som bol, iba som sa naňho pozeral.

„Nič,“ odpovedal som mu a pohladil som Jacka, ktorý si na mňa ľahol, „čo by sa malo diať?“ spýtal som sa ho na oplátku ja. Povzdychol si a na chvíľu privrel oči.

„Prečo mi klameš?“ uprene sa na mňa pozeral. Nemám rád keď sa na mňa tak pozerá… ťažko sa mi potom odpovedá, ak nechcem aby vedel čo sa deje.

„Neklamem,“ odpovedal som mu pokojne.

„Klameš,“ oponoval mi, čo naozaj neznášam.

„Prečo si myslíš, že ti klamem?“ zdvihol som obočie. Dobre, klamem, ale ako to, sakra, vie? To ma celý čas sledoval?

„Videl som ako si sa prestal usmievať,“ po tom, ako mi toto povedal, ma utvrdil v tom, že ma sledoval asi dlho.

„Proste som sa zamyslel,“ zamumlal som a venoval som pohľad Jackovi. Cítil som na sebe jeho pohľad, ale nechcel som sa naňho pozrieť, no musel som. Znovu som venoval pohľad Christopherovi.

„Nad čím?“ nespustil zo mňa pohľad. Dosť ma znervózňuje ako sa na mňa pozerá. A taktiež… prečo to zo mňa tak ťahá?

„Chris,“ posadil som sa aj s Jackom a ten sa mi rozvalil na nohách, keď som si sadol do tureckého sedu, „povedz mi. Prečo ťa to tak zaujíma?“ uprel som naňho pohľad a čakal som, čo mi odpovie. Naozaj nechápem tú jeho prehnanú starostlivosť… som za ňu rád, ale nechápem ju.

Videl som na ňom, že premýšľa, čo mi odpovedať. To znamenalo jedno… nepovie mi úplnú pravdu.

„Pretože si môj najlepší kamarát a nepáči sa mi, ak ťa niečo trápi,“ keď to hovoril, pozorne som ho sledoval. Bolo jasné, že mi chcel ešte niečo povedať, ale neurobil tak. Len… neviem, čo chcel. Iba som sedel a pozeral sa naňho. Hľadal som v jeho tvári niečo, čo mi prezradí, čo mi chcel povedať, ale nevedel som to nájsť.

To mlčanie medzi nami prerušil až fakt, že sa otvorili dvere do mojej izby. Zjavila sa v nich mama, ktorá bola dosť v šoku. Ešte aby nie, keď je u nás po takej dlhej dobe Christopher. Ten sa k nej otočil a videl som iba, že ju pozdravil. Pozrel som sa na mamu, aby som vedel, čo mu hovorí.

„Chris, ostaneš na večeru?“ usmiala sa naňho. To ma dosť prekvapilo, keďže viem ako moc jej, a aj otcovi, zvyklo vadiť koľko času s ním trávim. A hlavne po tom, ako so mnou museli na pohotovosť. Prešiel som si prstami po menšej jazve na brade a usmial sa. Moja celoživotná spomienka na prvé sánkovanie.

~flashback~

„Si si istý, že je dobré sánkovať práve tu?“ pozrel som sa na Christophera. Ten sa na mňa iba usmial a znovu sa rozišiel aj so sánkami smerom hore.

„Ver mi,“ usmial sa na mňa, „vždy sa tu sánkujem,“ zastal až na samom vrchole a čakal kým k nemu prídem. Nemal som z toho moc dobrý pocit, pretože som vedel, aký budú rodičia nahnevaný, ak sa dozvedia, že som sa šiel sánkovať.

Došiel som k nemu a čakal som, čo bude teraz. Sadol si na sánky a znovu sa usmial.

„Sadni si za mňa a potom sa ma dobre drž,“ už som si chcel ísť sadnúť ako mi povedal, keď som videl, ako pokračuje v rozprávaní, „vážne sa mi nechce veriť, že toto je prvýkrát, čo sa ideš sánkovať,“ preniesol stále dosť neveriacky.

Smutne som sa pousmial. Áno, budem mať čo chvíľa sedem rokov a ešte som sa nesánkoval. Predsa len, moji rodičia sa o mňa až moc boja.

„Ale to sa zmení, nie? Povedal si, že je to zábava,“ usmial som sa naňho. Moc som sa tešil, pretože už len z toho, ako som vždy videl ostaté deti, aké sú šťastné, som chcel vedieť, aké to je spustiť sa z kopca dolu po snehu.

Sadol som si na neho a pevne som sa ho chytil, ako mi predtým povedal. Ešte sa na mňa otočil tvárou, aby mi povedal, nech sa nebojím. Nebál som sa. O malú chvíľu sme sa pohli a šli sme čoraz rýchlejšie dolu kopcom. Chytil som sa ho silnejšie, teda, objal som ho.

Ten pocit, ako sme sa ‚rútili‘ dolu kopcom, bol neopísateľný. Bolo tam aj trochu strachu, ale skôr taký šťastný pocit z toho, ako rýchlo ideme dolu.

Už sme sa blížili úplne dolu, keď sme miesto snehu prešli po veľkom kuse ľadu, čo tu bol schovaný. Zľakol som sa keď sánky zmenili smer a bolo vidieť, že nie som sám, kto sa zľakol. Sánky si to namierili rovno ku kroviu, ktorému sa chcel Chris nejako vyhnúť. Nepodarilo sa a my sme do toho krovia rovno napálili sánkami.

Obaja sme boli vystrašení, keď sme sa z tých kríkov dostali. Christopher ku mne hneď s vydeseným pohľadom došiel. Nechápal som čo sa deje a prečo je taký vystrašený, než som ucítil, ako mi niečo tečie po brade až na krk. Rukou som sa chcel chytiť brady, než ma jeho ruky zastavili.

***

Sykol som keď ten pán, čo si hovorí doktor, začal prezerať ranu na brade. Zakrútil hlavou.
„Ako si môže niekto takto rozbiť bradu pri sánkovaní?“ pozrel sa na mňa, a potom aj na mojich rodičov. Tí boli nie len vydesení, ale aj pekne nahnevaní. Vidím to tak, že budem mať pekne dlhý zákaz niekam s Chrisom chodiť. „Ale máš šťastie, že je to brada, a nie oko.“

Chcel som mu na to prikývnuť, ale nemohol som, keďže mi práve zašíval bradu. A povedať som mu to tiež nemohol.

Pohľadom som zamieril ku Christopherovi, ktorý bol asi ešte viac vystrašený, ako moji rodičia. Stačilo sa mi pozrieť do jeho očí, aby som videl, ako moc sa mi ospravedlňuje. Viem, že to nebolo naschvál a vedia to aj rodičia, ale aj napriek tomu obaja dostaneme ešte vynadané.

~end of the flashback~

Sledoval som ako mama ide preč. Asi povedal, že ostane… teda, len hádam. Pozrel som sa na Christophera. Ten sa pobavene usmieval. Nechápavo som zdvihol obočie.

„Že si si spomenul na naše prvé sánkovanie,“ usmieval sa na mňa ako slniečko na hnoji, „teda, na tvoje prvé,“ pretočil som oči pri zdôraznení, že to bolo moje prvé sánkovanie.

„Prečo si to myslíš?“ vážne by ma to zaujímalo, keďže som si nevšimol, žeby ma pozoroval.

„Keď som sa rozprával s tvojou mamou, zbadal som, ako si si prešiel prstami po jazve,“ ukazovákom sa jej slabo dotkol, aby mi snáď pripomenul kde je.

Odtiahol som sa od jeho prsta, aby sa ma nedotýkal. Nie žeby mi to vadilo… ale až moc by som chcel, aby ma tou rukou pohladil po tvári.

„Viem kde je, nemusíš mi to ukazovať,“ zamumlal som a vypol som už moju hviezdnu lampičku. Dal som Jacka z mojich nôh na posteľ, postavil sa z postele a šiel k oku, aby som rozprestrel závesy. Vlastne som sa chcel zbaviť tejto atmosféry.

Cítil som na sebe jeho pohľad, ale neotočil som sa. Nechcem sa teraz pozerať do jeho tváre a vidieť jeho pobavený pohľad.

***

Oprel som sa o stenu a sledoval som Christophera ako sa obúva. Vyrovnal sa a pozrel na mňa. Nič som nehovoril, iba som čakal, čo mi chce povedať.

„Povedz potom svojej mame, že večera bola vynikajúca,“ prekrížil som ruky na hrudi.

„Sám si jej to povedal najmenej šesťkrát. A to dobre vieš, že to pyré sa jej vôbec nepodarilo,“ pri spomienke na spomenuté pyré mi na tvári spočinula kyslá grimasa. Chris sa tomu iba zasmial.

„Ale slušnosť hovorí, že aj napriek tomu by človek nemal byť kritický, keď bol pozvaný,“ usmial sa na mňa a vydal sa k dverám. Nasledoval som ho. Asi to vyzerá divne ho takto nasledovať. Otvoril dvere, no než z nich vyšiel, otočil sa a z tašky niečo vybral. Zvedavo som ho pozoroval. V jeho rukách som zbadal knihu. Prekvapene som zdvihol obočie, než mi tú knihu podal. Vtedy som sa naňho nechápavo pozrel.

„Dnes som ju v tom kníhkupectve zbadal a myslím, že je to tvoj štýl,“ usmial sa na mňa mierne šokovaný, že som si tú knihu od neho zobral.

„Ďakujem,“ stále som sa naňho musel pozerať. Ako je to dlho, čo som od neho niečo len tak dostal? A ešte k tomu s tým krásnym úsmevom?

„Zajtra ideme spolu znovu do školy. Takže, nech sa neopakuje to, čo dnes,“ povedal mi s úsmevom, než sa rozlúčil a vyšiel von z domu. Ešte dlho som sa za ním pozeral, než som zavrel dvere. Oprel som sa o ne a nemohol som sa prestať pozerať na tú knihu.

„On mi vážne kúpil knihu s tým, že to bude žáner, ktorý mám rád,“ povedal som si v sebe, pričom som sa usmieval a šiel do izby. Dokonca som aj zabudol na to, čo chcel, aby som povedal mame. Načo? Práve teraz som šťastný jak blcha, ostatné ma nezaujíma.

Hneď ako som došiel do izby, zavrel som dvere a aj s knihou som si sadol na posteľ. Rozsvietil som si svetlo, prešiel som po knihe prstami. Stále tomu nemôžem uveriť. Takéto gesto som od neho už dlho nevidel… a asi preto ma to tak moc potešilo. Túto knihu si určite prečítam skôr ako tie, čo som si kúpil sám.

2 komentáre:

  1. Že by Dominick žárlil na Alex, že dostala Chrise dřív než on? To by ale potom znamenalo, že se do něj zamiloval. A třeba ani on není Chrisovi zcela lhostejný, i když mu trvdí, že je jeho nejlepší kamarád.
    No jsem moc zvědavá, co bude dál. Těšim se na další díl. Děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kto vie, ako to všetko je~ Ale neboj sa, časom nájdeš odpovede :)

      Odstrániť