štvrtok 8. februára 2018

OPEN YOUR HEART FOR ME || Chasang špeciál 1/2

Ako prvé sa ospravedlňujem za všetko, čo nájdete v tomto špeciály. Myslím to celkovo aj na ďalší diel (ktorý sem príde hneď, ako ho odpíšem). Chcela som to zverejniť až keď to bude celé, ale povedala som si, že som vás nechala dlho čakať a zaslúžite si aspoň prvú polovicu. A dúfajme, že bude naozaj len na dve časti a nie na tri... ako sa poznám.

Prajem všetkým príjemné čítanie! 

Prosím, nebite ma.

Ďakujem.

P.S. Má to rýchli spád, ale úmyselne.


„Nemyslím si, že je to dobrý nápad,“ prehovorí po chvíli mladý chlapec, ktorý kráčal vedľa svojho kamaráta. Od začiatku sa mu nepáčilo, aký dostal jeho hyung nápad, lenže ako správny kamarát súhlasil.

„Hyuk, nebuď baba,“ drgol do osloveného mladíka lakťom a pridal do kroku. ,,Dobre viem, a ty tiež, že tam chceš ísť,“ začal obhajovať svoj nápad, pričom sa na neho otočil, „okrem toho, kto by nechcel ísť do jedného z najlepších klubov? Plus,” zastal a s úsmevom od ucha k uchu, dokončil svoju myšlienku, ,,možno si tam nájdeš nejakú Alfu,“ mrkol na neho a znovu sa pohol vpred.

Mladší z dvojice pretočil očami a šiel radšej za Hongbinom. Nerád sa rozprával na tému Alfy, on ako Omega to nemal ľahké, ale Hongbin mal. Bol beta, neutrálna strana tohto sveta, ktorú Alfy brali viac sebe rovnú než Omegy ktoré pre nich boli, hlavne ak to boli muži, iba odpad. Niečo, čo mohli použiť vždy, keď potrebovali uľaviť svojim potrebám a vďaka čomu mohol pokračovať ich rod. Nič viac, nič menej.

Stáli pred jedným z vychýrených klubov v Gangname. Nikdy predtým tu nebol a dosť sa bál toho, čo všetko sa môže stať. Držal sa čo najbližšie pri svojom kamarátovi, aby mu niekam nezmizol, keďže by to potom dopadlo tak, že by ostal napospas nejakej skupine Álf.

Sanghyuk si nebol istý, ako presne ho tam chcel Hongbin prepašovať, keďže má iba sedemnásť. Čím ďalej, tým viac bolo počuť hudbu z klubu až von a jeho obavy rástli. Nervózne si začal hrýzť peru, aby sa aspoň trochu upokojil. Moc mu to ale nepomáhalo.

„Hongbin ak-,“ chcel sa ho akurát spýtať, ako presne ho tam chce dostať, ale to už boli pri gorile, ktorá vyberala koho pustí dnu.

Ako sa tak na muža pozeral tak „gorila“ bol naozaj ten správny výraz. Muž bol doslova taká hora svalov, tiež bolo každému hneď jasné, že bol Beta. Pozrel sa znovu na toho chlapa a potom na svojho kamaráta, chcel sa schovať za Hongbina, ale ten mu to nedovolil. Chlap pred nimi si ich oboch prezrel veľmi dôkladným a až dosť nepríjemným pohľadom. Hyuka z toho až zamrazilo, nemal rád, keď sa na neho niekto pozeral, ako na kus mäsa.

Beta pred nimi ich bez ďalších otázok, či nedajbože kontrole dokladov, pustila dnu. Hudba vnútri bola doslova až neznesiteľne nahlas. Nebol zvyknutý na takú hlasnú hudbu, preto to pre neho nebolo moc príjemné. Chytil mladíka pred ním za ruku, aby sa na neho pozrel.

„Čo?“ usmial sa na Sanghyuka a čakal, čo sa ho chcel mladší spýtať.

„Prečo nás pustil len tak? Ja nemám ani osemnásť a ty to vieš!“ povedal tak, aby to počul iba on. Nechcel aby ho vyhodili, keďže by vyhodili iba jeho.

„Sanghyuk,“ položil obe svoje ruky na chlapcove ramená a pozrel sa mu do očí, „sem púšťajú podľa vzhľadu. Pokiaľ nemáš samozrejme pod pätnásť, tak ťa pustia bez problémov,“ pokrčil ramenami, chytil vyhúkaného chlapca za zápästie a viedol ho k baru.

Hongbin si bol vedomý, že mladík bude celý čas nervózny, ale chcel aby si užil trochu zábavy. Už ho nebavilo vidieť, ako jeho kamarát stále vysedáva doma a užiera sa nudou. Práve preto sa rozhodol zobrať ho do klubu, aby sa trochu odviazal a možno aj spoznal nových ľudí.

Hyuk sa dosť nervózne obzeral, nemal z toho moc dobrý pocit. Stále sa mu totižto zdalo, že ho niekto sleduje, cítil na sebe až priveľa pohľadov. Bol Omega a bolo jasné, že je tu veľa Álf, ktoré zaregistrovali jeho vôňu a fakt, že nie je označený.

***

Naozaj by ho zaujímalo, ako sa toto mohlo stať, práve sedel vedľa Hongbina a snažil sa mu zabrániť, aby vypil ďalšie panáky. Nebol na tom ešte zle, ale už sa do tejto fázy pomaly blížil a Sanghyuk nechcel aby mu niekde zdrhol, ako mal v podnapitom stave vo zvyku.

Akurát sa starší naťahoval pre ďalší pohárik, keď mu v tom Hyuk zabránil. Vyslúžil si od Hongbina nepekný pohľad, pretože ho tým „vyhodil z rytmu“.

„Myslím, že máš dosť,“ zamumlal Sanghyuk a pohárik s neznámou tekutinou, dal ďalej od svojho hyunga.

Na jeho smolu to ale nepomáhalo a preto sa ho rozhodol vypiť sám. Starší z dvojice na to reagoval nesúhlasom a v podstate dosť nespokojným zamrmlaním. Hyuk mu nerozumel, keďže to zamrmlal naozaj potichu. Povzdychol si a chcel sa otočiť čelom k svojmu hyungovi, lenže ten už vedľa neho nesedel. Vôbec nepostrehol kedy stihol zmiznúť, bol si istý, že mu nič nehovoril.
Nemohol byť predsa tak moc zamyslený aby si ho nevšimol, alebo áno?

Začal sa okolo seba obzerať, či ho neuvidí na parkete, ale nebol tam, nevidel ho nikde, preto sa postavil a šiel sa po ňom poobzerať. Ako prvé mu prišlo, že možno šiel na záchod, preto zamieril najprv tam. Na jeho prekvapenie tu skoro nikto nečakal, takže otvoril dvere, ale nikoho nevidel a bolo tam ticho. Prišlo mu to celkom divné, že tam nebola ani jedna osoba .

„Hongbin-hyung?“ spýtal sa, ale odpovede sa nedočkal. Usúdil, že tu nie je a preto sa rozhodol pohľadať ho inde. Rozhodol sa preskúmať parket, možno bude niekde v jeho strede, kde nevidel.

Chcel akurát prejsť uličkou od záchodu, keď ho niekto chytil za zápästie a natisol na stenu za ním. Potichu vypískol a vydesene hľadel na Alfu pred sebou. Áno vedel, že je to Alfa, pretože to z toho chalana cítil.

Mladík, ktorý pred ním stál bol naozaj krásny, ešte nestretol Alfu, ktorá by ho takto očarila vzhľadom. Mal krásne tmavé oči, ktorými sledoval Sanghyuka, ten mu pohľad opätoval. Hyuk sa bál čo i len prehovoriť, pretože z neho cítil až moc veľký rešpekt. No aj napriek tomu, sa na neho nevedel prestať pozerať.

Neznámy mladík sa naklonil k jeho tvári bližšie: „Povedz mi,“ prehovoril veľmi príjemným hlasom, ktorý mal prímes vážneho tónu, „čo tu robí tak mladá Omega a ešte úplne sama?“ zdvihol zvedavo obočie a znovu sa Sanghyukovi zadíval do očí.

Hyuk chvíľu neodpovedal, pretože si nebol istý, či sa mu od nervozity nezlomí hlas, ale nakoniec mu odpovedal: „Nie som tu sám,“ rozprával celkom potichu, nebol si istý, ako by sa mal s neznámou Alfou rozprávať.


Mladík pred ním sa musel zasmiať. Nie preto, že mu prišlo to čo povedal vtipné, ale preto, že chlapec vyzeral ako malé, vydesené šteniatko. Prišiel mu roztomilý.

„Myslím, že tá Beta, čo s tebou prišla, si už našla spoločnosť,“ keď to povedal, sledoval chlapcovu vydesenú tvár. Bola to pravda, videl ako Hongbin zmizol s jedným chalanom, ktorého z videnia poznal. Preto si povedal, že na toto krásne stvorenie radšej dohliadne, keďže v klube až priveľmi pútal pozornosť niektorých Álf .

Sám sa nemohol vynadívať na Omegu pred sebou, na tie jeho krásne srnčie oči. Akonáhle chlapca zbadal, nevedel od neho odtrhnúť zrak, bol jednoducho nádherný a po tomto krátkom rozhovore sa uistil, že aj roztomilý. Tak isto okamžite spoznal, že by tu nemal čo robiť, pretože je primladý, lenže sám vedel ako to tu funguje.

Z jeho myšlienok ho prerušil až hlas chlapca, ktorého pritisol na stenu. Musel trochu zamrkať, pretože prepočul, čo presne povedal a preto svoju otázku Sanghyuk zopakoval:

„Mohol by si ma pustiť?“ spýtal sa ho, pričom sa na neho zadíval s jeho legendárnym šteňacím pohľadom.

V ten moment, starší z nich spevnil stisol svojej ruky, okolo Hyukovho zápästia. To sa okamžite odzrkadlilo na Sanghyukovej tvári, začal sa tiež snažiť o uvoľnenie ruky... lenže to bolo márne.

„Bolí to,“ zamumlal potichu, ale tak, aby ho mladík počul. To prebralo Alfu z jeho myšlienok a uvoľnil stisk na chlapcovom zápästí, tvárou sa čo najviac priblížil k tej Hyukovej.

„Ako sa voláš?“ spýtal sa ho nechápajúc, čo sa to s ním deje, táto Omega ho doslova očarila. Ešte nikdy sa mu niečo také nestalo, bolo to naozaj zvláštne, nie len jemu prišlo všetko, čo sa teraz dialo, zvláštne.

Z blízkosti Alfy, bol Hyuk nervózny, jeho srdce bilo tak rýchlo, že mal strach o svoj život. Teda presnejšie, že mu srdce vyskočí z hrude alebo dostane infarkt. To, že sa na neho pozeral takým zvláštnym pohľadom, mu moc nepomáhalo. Lenže tento strach bol iný, než si myslel. Svojím spôsobom sa mu páčilo, ako sa na neho mladík pozeral, aj keď ho to miestami desilo.

„Sa-Sanghyuk,“ odpovedal mu, lenže keď si uvedomil, že sa zakoktal, začali jeho líčka červenať. Bolo mu trápne, nie len z toho zakoktania, ale aj z toho, ako videl sa Alfu pred ním  usmievať.

„Si zlatý,“ odôvodnil svoj úsmev a naklonil sa k jeho uchu, „doslova na zjedenie,“ pošepkal mu do ucha, Sanghyuk sa  pri tomto geste otriasol, ale nie odporom. Bolo to zvláštne, nevedel presne prečo, ale niečo mu hovorilo, že to tak asi má byť.

„Nie som zlatý,“ oponoval mu aj napriek tomu, že muž pred ním bol stále v rovnakej pozícií. Doslova mu dýchal na krk, to spôsobovalo Hyukovi zimomriavky po celom tele a zježenie svetlých chĺpkov na jeho krku.

Nervózne si začal hrýzť do pery, než sa spýtal na otázku, ktorá mu vŕtala hlavou: „A t-ty sa ako voláš?“ zasa sa zakoktal, ale už to nijako neriešil. Nevedel, ako sa ten nervozity zbaviť hlavne, keď bol mladík stále tak isto naklonený.

„Hakyeon,“ znovu odpovedal do jeho uška, nezabudol po ňom prejsť perami, tak veľmi ho chcel do toho ucha uhryznúť, ale premohol sa. Nevedel, ako by chlapec reagoval a nepotrebuje byť odtiaľto vyvedený ochrankou, ak by začal náhodou kričať.

„Sanghyuk, dám na teba pozor, aby ťa neotravovali Alfy. Čo ty na to?“ síce to povedal znovu do jeho ucha, ale narovnal sa, aby sa pozeral do jeho očí. To, čo videl mu v jeho premáhaní moc nepomáhalo, mal skôr pocit, že sa na neho rovno vrhne.

Omega mala mierne pootvorené pery, červené líčka a omámený pohľad, pričom mal trochu privreté viečka. Hyuk čakal, čo ešte Hakyeon urobí a vyzeralo to, že by sa ani ničomu nebránil.

Hakyeon si musel zahryznúť do pery, toto bolo veľa aj na neho. Na prvý pohľad vyzerá táto Omega tak nevinne  a na druhú stranu, to bude určte niečo extra. Presne toto je kombinácia, ktorá láka každú Alfu.

Mladík iba prikývol na Hakyeonovu predošlú otázku a nechal sa viesť Alfou preč z tohto miesta. Prechádzali okolo ľudí, ktorí tancovali a mierili si to k súkromným boxom, kam len tak hocikto nemôže.

Hyuk bol ešte chvíľu dosť mimo a tam kam išli, si uvedomil až keď tam boli. Vlastne chvíľu aj premýšľal, či sa mu to len nezdá, pretože si prišiel, ako keby iba spal.

***

Moc sa tu mladej Omege nepáčilo, nie kvôli Hakyeonovi, ten k nemu naozaj nepustil inú Alfu, za to mu ďakoval, keďže ako neoznačená Omega je niečo ako lovná zver, ale cítil sa divne vždy, keď na sebe cítil Hakyeonov pohľad. Mal pocit, že jeho tvár je červená a jeho srdce nekontrolovateľne bilo, ruky sa mu triasli, ako keby mal abstinenčné príznaky. Vždy sa snažil upokojiť a podarilo sa mu to, teda až kým neucítil, ako mu Hakyeon, položil dlaň na stehno, slabo mu ho stisol a nahol sa k jeho uchu.

„Upokoj sa, nemusíš sa báť, ale ak chceš ísť domov, tak ťa odprevadím,“ povedal tak, aby to počul iba on.

Sanghyuk sa na neho pozrel a potichu priznal, že by chcel ísť už domov. Alfa na nič nečakala a rozlúčila sa s priateľmi pri stole, potom obaja vstali a prešli okolo ostatných boxov k východu. Chvíľu sa ešte Hyuk obzeral, či neuvidí Hongbina, ale nevidel.

„Neboj sa, napísal som osobe, čo s ním je, aby mu povedal, že ideš už domov,“ povedal mu, keďže zbadal, ako sa obzeral po klube.

Chytil prekvapeného mladíka za ruku a viedol ho cez východ von, Hyuk nespúšťal oči z toho, ako ho Hakyeon držal za ruku. Prichytil sám seba ako sa, pri tom pohľade na ich spojené ruky, usmieva. Zakrútil s hlavou, aby prestal s takými myšlienkami, no stále bol zamyslený a preto vrazil do Alfy, keďže si nevšimol, že Hakyeon zastal. Hneď sa ale vzdialil a potichu sa ospravedlnil. Hakyeon sa iba pousmial a odomkol auto v ten moment, sa zarazil.

„Čo?“ spýtala sa ho Alfa, keď videla výraz v mladíkovej tvári.

„Nesadnem ti do auta, keď si pil,“ odpovedal stručne, naozaj nepotreboval byť účastníkom nehody.
„Ale ja som nepil, keďže som mal byť odvoz,“ povedal na svoju obranu a otočil sa tvárou k nemu, pričom pristúpil bližšie, „dokážem ti to,“ nežne a hlavne opatrne pohladil chlapca po tvári, než sa k nemu viac priblížil.

Perami sa jemne otrel o tie jeho. Sanghyuk bol ako omámený, privrel oči a pootvoril ústa, čo Alfa využila, so všetkou nehou, ktorú v sebe mal, ho pobozkal. Rukami sa presunul na chlapcove boky, za ktoré si ho pritiahol bližšie k sebe. Hyuk svoje ruky tiež premiestnil a objal ho nimi okolo krku a plne sa oddal tomuto okamžiku.

Sám seba nechápal, nikdy nemal potrebu niekoho po pár minútach nechať, urobiť niečo takéto, ale teraz to bolo iné, mal pocit, že ak by od seba Alfu odstrčil, tak by to ľutoval.
Keby len tušil prečo.

Nikdy pri bozku takýto pocit necítil. Nechodil s veľa Alfami, vždy totižto došiel k názoru, že k nim nič necíti, aj keď si na začiatku, myslel, že áno... lenže toto bolo iné, také pravé, tak moc ovplyvnené citmi, o ktorých ani sám Sanghyuk netušil, že v sebe má.

Hakyeon sa po chvíli odtiahol od, tých krásne tvarovaných a hlavne sladkých, pier a čelom sa oprel o to Hyukove, zadíval sa mu uprene do očí. Prišiel mu nádherný a svojím spôsobom neskúsený, aj keď potom, ako okúsil jeho sladké vankúšiky, mu tak neskúsený neprišiel, aspoň nie čo sa týka bozkov. Predsa len, aj on už mal vzťah, ale to asi každý, nie všetci sa hneď vrhnú na vzťah typu Mates. Väčšina najprv hľadá niekoho, pri kom si bude istý, že je taký vzťah ten správny.

„Už veríš, že som nepil?“ spýtal sa s úsmevom po chvíli, palcami mu prešiel po bokoch, za ktorého ho stále držal.

Sanghyuk iba prikývol, mal chuť znovu spojiť ich pery, aby cítil mäkkosť Hakyeonových pier a hlavne ich chuť. Dá sa po chvíli stať na niečom závislý? Ak áno, tak Hyuk sa stal závislý na bozkoch, ktoré mu pred chvíľou darovala Alfa, ktorá ho nežne hladila po bokoch.

„Ale ja môžem s istotou povedať, že si pil,“ Hakyeon sa zasmial a pustil Hyukové boky, ten ho tiež prestal objímať a ostal iba zarazene stáť.

„To len preto, aby hyung nebol na šrot,“ zamumlal a zadíval sa svoje topánky, ucítil na svojej brade dotyk, tak nežný, ktorý ho donútil zdvihnúť zrak. Pozrel sa na Alfu pred sebou, tá sa na neho nežne usmievala a pohladila ho po tvári.

„Veď ja ti nejdem vynadať, aj keď by som mohol,“ zapremýšľal na chvíľu, než sa znovu na chlapca usmial. „Tak poď, vezmem ťa domov,“ znovu ho pohladil po tvári a odstúpil, aby mu otvoril  dvere na strane spolujazdca. Hyuk poslušne nastúpil a už len čakal, kedy vyrazia.

***

Cesta autom bola tichá, rádio bolo vypnuté a ani jeden z nich nič nepovedal. Hyuk nevedel či má niečo povedať a či by náhodou niečo nepovedal zle, a Hakyeon dúfal, že Omega niečo sama od seba povie. Bolo trochu trápne ticho.

Zastali na červenej, úprimne Alfa nemala tušenia prečo o takomto čase ešte idú semafory. Pritom, ako čakal kým naskočí zelená, urobil niečo aj podľa seba dosť odvážne. Ruku, ktorú mal pred chvíľou na radiacej páke, položil na chlapcove stehno. Ten sebou trochu trhol, ale to pripísal faktu, že to nečakal. Nechal ju tam len tak nečinne položenú, ale keďže naskočila zelená, musel ju vrátiť späť na jej pôvodné miesto.

Už neboli ďaleko od adresy, ktorú mu Sanghyuk nadiktoval.

Akurát odbáčal do ulice, kde sa mal nachádzať Sanghyukov dom, keď ucítil na svojej ruke dotyk. Venoval rýchly pohľad mladíkovi na mieste spolujazdca, ten mu pohľad neopätoval, iba jeho ruku presunul z páky, na svoje stehno. Hakyeon mu nemohol venovať pohľad, keďže stále šoféroval, preto zastal pri chodníku, aby sa na chlapca vedľa pozrel. Videl, vďaka pouličnému osvetleniu, úplne červeného Hyuka, ako sa hryzie do pery. Ucítil aj stisk na svojej ruke, ktorá bola stále vďaka Omege na mladíkovom stehne.

„Hyuk?“ prehovoril po chvíli Hakyeon.

Oslovený chlapec mu venoval pohľad a Hakyeon by odprisahal, že Hyuk bol červený aj na ušiach.

„Vyznie divne, keď poviem, že,“ odmlčal sa a pozrel sa Alfe do očí aby mu dal najavo, že to čo povie, myslí smrteľne vážne, „že nechcem aby si ma zobral domov,“ ako to hovoril sa začal k nemu približovať.

Hakyeon ho sledoval, nevedel čo presne chce povedať. Vôbec nechápal, čo to do mladíka vošlo, ale jemu osobne sa to, z nejakého neznámeho dôvodu, páčilo.

Sanghyuk sa zastavil tesne pri jeho tvári: „Teda nie bez toho, aby si tam so mnou neostal,“ povedal potichu, pričom nespúšťal zo staršieho mladíka zrak.

Alfa vedela čo tým myslí, moc dobre to vedel. Celý čas pociťoval to isté, čo bolo aj pre neho nezvyčajné. Jemne stisol mladíkove stehno a sám sa znovu perami otrel o tie Sanghyukove, ten pri dotyku privrel oči a zopakoval ho.

„Nevyznie,“ povedal mu tesne pri perách, o ktoré sa opäť otrel, „ale uvedomuješ si, čo tým hovoríš?“ zatváril sa vážne a sledoval tie krásne oči, ktoré patrili Omege.

„Uvedomujem,“ taktiež mu venoval vážny pohľad, bol si vedomý toho, čo mu povedal, ale taktiež si uvedomuje, že to tak má byť.

Áno, možno by si niekto pomyslel, že je to decko, ktoré sa do všetkého bezhlavo hrnie.

„Už to, ale nebudeš môcť vrátiť,“ Hakyeon ho začal rukou, ktorá bola na jeho stehne, hladkať.

„Ja viem,“ mladík privrel pri tom, keď jemne perami ochutnával Hakyeonove pery, oči, „pokiaľ to tak cítiš aj ty,“ otvoril oči, aby s ním naviazal očný kontakt, než pokračoval, „tak to musí byť osud,“ dopovedal svoju myšlienku.

Mal pravdu.

Ak to cítia obaja rovnako mohol by to byť tak, ako povedal Sanghyuk.

Je to osud a Hakyeon si to tiež uvedomoval.

Málokedy sa niečo také stane, ale býva to tak.

Hakyeon voľnou rukou pohladil chlapca po tvári.

„Je to osud,“ s týmito slovami sa mu nežne prisal na pery, jeho bozk bol automaticky opätovaný z mladšieho strany.

Týmto dňom sa začali niečo záväzné a krásne.

Veľa ľudí takéto skoré rozhodnutia odsudzujú, tak to bude určite aj v ich prípade, ale im je to jedno veria v osud a ten im hovorí, čo je správne.

6 komentárov:

  1. Velmi ráda bych spatlala smysluplný komentář, ale můj mozek a mé hlasivky dělají jenom silně emočně zbarvené: "áááááááááá!!!", takže pro dnešek asi zůstanu u... citoslovcí? ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁSDFGHJKL!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie som si istá či sú to citoslovcia, ale nevadí :D Každopádne ma tvoj komentár pobavil :D

      Odstrániť
  2. Než začnu se svým emocionálním křikem, Hyuk na coveru.... DAMN I LOVE YOU! Ta fotka mě vždycky odzbrojí! ;_;
    Teď k dílu... Jsem ráda, že jsi předem varovala, že to má rychlý spád, takže nejsem překvapená a můžu v klidu křičet a fangirlit. Doufám, že nebude vadit, když ti tu ocituju kus tvých slov: "Akurát odbáčal do ulice, kde sa mal nachádzať Sanghyukov dom, keď ucítil na svojej ruke dotyk. Venoval rýchly pohľad mladíkovi na mieste spolujazdca, ten mu pohľad neopätoval, iba jeho ruku presunul z páky, na svoje stehno. Hakyeon mu nemohol venovať pohľad, keďže stále šoféroval, preto zastal pri chodníku, aby sa na chlapca vedľa pozrel. Videl, vďaka pouličnému osvetleniu, úplne červeného Hyuka, ako sa hryzie do pery. Ucítil aj stisk na svojej ruke, ktorá bola stále vďaka Omege na mladíkovom stehne."

    I'M SCREAMING! Tuhle část miluju, strašně moc. Držení stehna v autě... to je můj oblíbený kink. ;A; I love you and thank you for that.
    Těším se na druhou část, protože už u tohohle jsem se červenala... c:

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nešlo ju tam nedať, proste tá fotka je na to stvorená!
      Tak ono to ma byť len oneshot (bohužiaľ som sa rozpísala až moc) :D Takze rýchlejší dej tu celkom ide :D

      Som veľmi rada, že som sa trafila do tvojho vkusu :D Takze nemáš začo ^^ :D

      Odstrániť
  3. Mě to zas tak uspěchané nepřišlo. Takhle se mi to líbí. A s kým že to zmizel Hongbin? Jinak moc hezké...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som rada, že ti to tak neprišlo :) To je zatiaľ tajné, to sa dozviete inokedy :D

      Odstrániť