piatok 29. júna 2018

IN THE LIGHT OF STARS || Časť 6.



Písané z pohľadu Christophera.

Dominick sa odtiahol. Počul som ako šiel po tme k vypínaču, aby rozsvietil, čo aj urobil. Privrel som oči, keďže som si musel na svetlo zas zvykať.... no potom som sa pozrel jeho smerom. To, čo som uvidel, vo mne vyvolalo zmiešané pocity. Jeho pohľad bol plný zdesenia a po jeho tvári tiekli slzy.

„Domi-,“ nestihol som ani dopovedať, pretože ma prerušil.

„Prečo si to urobil?!“ povedal s dosť zlomením hlasom. Som si istý, že ak by mal istotu, že ho nikto nepočuje, tak by zvýšil hlas.

Vstal som a zadíval som sa mu do očí. Prečo plače? Naozaj som ho tak veľmi znechutil?

„Odpovedz mi, Christopher!“ jeho slzy neprestali miznúť, skôr sa tvorili stále nové, a nové. Bolelo ma vidieť ho takého.

Došiel som k nemu bližšie. Videl som ako chcel ustúpiť, ale nemal kam. Rukami som mu chytil tvár, palcami mu zotrel slzy. Neprestával sa mi pozerať do očí. Čakal, čo poviem… čo urobím. Vedel som čo mám urobiť a viem, že už nemám moc čo stratiť.

Priblížil som sa tvárou k tej jeho, nežne som sa mu prisal na pery a pobozkal ho. Snažil sa odo mňa odtiahnuť, ale nepodarilo sa mu to. Prestal sa brániť, a preto som sa s jednou rukou presunul na jeho bok a pritiahol som si ho k sebe bližšie. Čakal som, že to využije a vrazí mi, ale miesto toho mi začal bozk nemotorne oplácať. V duchu som sa zaradoval a aj druhou rukou som sa presunul k jeho bokom. Po chvíli som odpojil naše pery. Nemohol som si odpustiť neusmiať sa, keď som videl, ako mal Dominick stále privreté oči. Počkal som, kým ich otvoril, než som prehovoril.

„Pretože som to túžil urobiť už príliš dlho,“ palcami som mu prešiel po bokoch a nežne sa pritom usmieval. Videl som ako premýšľa a mal som z toho veľmi zlé tušenie.

„Ale prečo?“ povedal, na neho až príliš tichým hlasom. Ja už naozaj nemám čo stratiť.

„Pretože ťa milujem,“ tváril som sa tak, ako som to aj myslel, teda vážne. Videl som ako prekvapene zalapal po vzduchu. Prečo taká reakcia?

„Vieš čo mi vôbec teraz tvrdíš?“

„Viem,“ znovu som mu daroval láskyplný úsmev, „a dokážem ti to pokojne aj celú noc,“ sledoval som ako sčervenal. Musel som sa zasmiať. „Načo ty hneď nemyslíš,“ povedal som, než som mu venoval pusu na nos.

„Na nič som nemyslel! To ty tu hovoríš divné veci!“ začal sa odo mňa odťahovať, ale ja som ho nepustil. Miesto toho som si ho k sebe viac pritiahol.

„Povedz mi,“ na chvíľu prestal, aby vedel, čo hovorím, „máš ma rád iba ako kamaráta? Alebo mám šancu získať tvoje srdce?“ toto je niečo, na čo potrebujem vedieť odpoveď. Predsa len, kto by opätoval bozk svojmu kamarátovi? Chvíľu sa na mňa pozeral, ako keby formuloval čo presne mi chce povedať.

„Vieš, že na blbú otázku je vždy blbá odpoveď, však?“ zarazil som sa. Ako to myslí? Nestihol som dlho premýšľať, lebo pokračoval, „Ako sa môžeš pokúšať získať niečo, čo už si získal,“ po týchto slovách jeho tvár nabrala červený nádych.

Musel som sa usmiať nad tým, aký bol roztomilý. Vlastne, až po chvíli mi došlo, čo povedal a prekvapene som sa na neho pozrel.

„To znamená… počkať,“ šťastne som sa na neho usmial, „Takže sa už nemusím pýtať, aby som urobil toto“ chytil som ho nežne jednou rukou za bradu a znovu ho pobozkal. Tentoraz to bola skôr taká detská pusa, hneď som sa usmial. Dominick nahodil dosť – nie úplne roztomilý výraz, než prehovoril.

„Ako keby si sa niekedy za posledných pár minúť spýtal,“ pravda, ani raz som si povolenie nepýtal.

„Prepáč, ale nevedel som sa držať späť,“ palcom som mu prešiel po spodnej pere a zahľadel sa mu do očí. „Tvoj prvý bozk, a aj všetky ostatné, odteraz patria mne,“ povedal som mu, než som znovu spojil naše pery v bozku.

Ležal som v mojej posteli a nežne hladil Dominicka, ktorý mal položenú hlavu na mojej hrudi, po vlasoch. Nechal som svietiť lampičku na mojom stolíku, aby videl, čo mu prípadne poviem… aj napriek faktu, že sme si proste len užívali túto chvíľu. To, ako sa ku mne túlil, bolo pre mňa ako splnený sen... vlastne aj bolo. Ale nikdy by mi nenapadlo, že to bude krajšie ako moje predstavy.

Bol som taký pohltený týmto momentom, že som nepostrehol ako Dominick niečo povedal. Rýchlo som sa spamätal a spýtal sa ho, čo presne povedal.

„Povedal som, že zaspávam,“ narovnal sa a pozeral sa na mňa, „takže by som už šiel spať,“ uprel na mňa tie jeho krásne kukadlá, až som mal pocit, že ak by som neležal, tak by sa mi podlomili kolená. Musel som sa pre seba zasmiať. Tak roztomilý dokáže byť iba on. Rukou som ho nežne pohladil po tvári a usmial sa na neho.

„Tak ideme spať,“ dal som mu pusu na čelo, než som zhasol lampičku na mojom nočnom stolíku. Pritiahol som si ho k sebe do objatia a až potom som mohol pokojne zaspať.

***

Sedel som na posteli a pozoroval ako si Dominick odkladá svoje veci. Tak krásne ráno mi proste kazil fakt, že vedľa mňa neležal. Asi sa bál toho, že by prišla moja mama, keďže má vo zvyku každého budiť kvôli raňajkám… popravde, chcel som sa prebudiť vedľa neho, takže moja nálada je teraz dosť zlá. Konečne sa na mňa pozrel, takže sa môžem vyjadriť.

„Kvôli tebe mám pokazenú náladu,“ videl som ako sa zarazil, a preto som pokračoval, „čo tak to napraviť?“ zdvihol som obočie a čakal, čo urobí.

Chvíľu len tak stál, než došiel ku mne, nahol sa a dal mi detskú pusu na pery. Usmial som sa, jemne chytil jeho bradu a dal mu poriadnu pusu. Začal mi hneď odpovedať, načo som sa usmial do bozku. Pritiahol som si ho druhou rukou k sebe bližšie a stiahol ho dolu na seba… takže na mne sedel. Rukami som ho objal okolo pása, odpojil som naše pery a zadíval sa na neho. Jeho tvár bola červená. Proste bol opäť a raz roztomilý. Pozrel sa na mňa a ja som mu venoval úsmev.

„Teraz už mám lepšiu náladu,“ stále som sa na neho usmieval a objímal ho. „Musíš ísť hneď domov? Tvoji rodičia by prežili ak by si šiel až večer.“

„Dobre vieš, že by to neprežili,“ sklopil pohľad a až po chvíli sa na mňa pozrel, „plus, mám byť na obed doma, pretože vieš akí sú moji rodičia.“

Prikývol som. Viem to veľmi dobre. Prešiel som mu rukami po chrbte, pričom som mu dal pusu na bradu, „Ale nabudúce budeš pekne pri mne celú noc. Nieže ťa zase nájdem spať inde, ako v mojom náručí!“ pozrel som sa na neho na chvíľku prísne, no to mi dlho nevydržalo a začal som sa smiať… a on tiež.

Takéto rána chcem mať každý deň.

***

Vôbec som nevnímal ten film, ktorý išiel v telke. Kto to vôbec zapol? Mama? Hej, asi to bola ona. Vážne by ma zaujímalo ako môže mať taký otrasný vkus na filmy. Zobral som do ruky mobil a išiel napísať Dominickovi.

Pre: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Povieš mi, prosím ťa, ako sa môže niekomu páčiť film Sever a Juh? Také romantické blbosti môžu pozerať naozaj len nejaké staré dievky a moja mama.

Odoslal som mu to a čakal, kým mi odpíše. Dosť ma vytáčala tá telka, ako mohol by som ísť do svojej izby...ale povedal som predsa mame, že s ňou budem pozerať film. No, kto čakal toto?!

Od: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Ty to tiež pozeráš, tak nebuď taký kritický. Plus, ani neviem čo je to za film… a radšej mi to ani nehovor, lebo to tipujem na niečo dosť klišé.

P. S. Ak si mi chcel napísať, stačilo napísať aj ‚AHOJ‘. Nemusel si hneď takto kritizovať výber tvojej maminy.

Musel som sa usmiať. Má pravdu, nemal som to hneď takto skritizovať.

Pre: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Máš pravdu, prepáč. Tak začnem nanovo.
Ahoj! Si preč ani nie dve hodiny a ja už umieram, pretože nie si pri mne. Pretože si nemôžem privlastniť tvoje krásne a sladké pery. Pretože ťa nemôžem objať.

Odoslal som mu to a čakal, kým mi odpíše. Musel som sa usmiať, pretože som tak nejako tušil, že ak si to prečíta, tak bude úplne červený.

Od: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Ty si taký dement! Ešteže som vo svojej izbe, inak by som bol spovedaný za to, s kým si píšem, keď konkurujem paradajke.

Ako som si myslel, je taký roztomilý. To sa nedá zaprieť.

Pre: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

To je len dobre, že ťa nevidia… takého roztomilého ťa môžem vidieť iba ja. To mi pripomenulo, že si sa zlepšil v bozkávaní. Myslím, že prax, ktorú máš vďaka mne, je pre teba len prospešná.

Stavil by som svoje nové tenisky na basket za to, že práve úplne červený zaboril hlavu do vankúša. Teda, hneď ako si to prečíta.

Od: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Neznášam ťa!

Začal som sa smiať, čo vzbudilo záujem mojej mami.

„Na čom sa tak smeješ?“ pozrela sa na mňa s úsmevom.

„Doberám si Dominicka, na tom,“ opätoval som jej úsmev. Rukou ma pohladila po vlasoch, pričom sa stále usmievala.

„Som naozaj rada, že už ste vy dvaja opäť v poriadku. Teda, myslím, že sa znovu bavíte ako predtým,“ nežne ma pohladila po tvári.

Ach mami, keby si len vedela, „To aj ja,“ odpovedal som jej a šiel mu odpísať.

Pre: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Tiež ťa milujem ♥
Dominick… Čo tak ísť niekam von? Dnes? Zajtra?

Ak povie nie, som schopný vkradnúť sa mu do izby. Vážne som toho schopný… teda, ak sa neprizabijem pri lezení na tom strome.

Od: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Kam von si predstavuješ, že by sme šli? Čisto hypoteticky.

Vlastne… v tomto mám predstavu aj celkom jasnú.

Pre: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

To je prekvapenie.

Presne viem, čo mi na toto odpíše.

Od: To malé ľahko nahnevateľné niečo a.k.a Dominick

Nemám rád prekvapenia… ale som zvedavý. Dnes môže byť. Kedy?

Pre seba som sa usmial a už som mu iba napísal kedy pre neho prídem pred ich dom. Tiež som mu napísal, aby povedal, že sa vrátime až v nedeľu večer.

***

Zobral som si posledné veci, čo som potreboval, aby som mohol vyraziť. Popravde, nečakal som, že by súhlasil, aby sme šli hneď dnes. Dosť ma to prekvapilo, a zároveň potešilo. Skontroloval som si, či mám všetko a vyšiel som z domu. Na moje prekvapenie Dominick čakal pred ich domom, preto som šiel rovno k nemu. Hneď, ako som bol pri ňom, chcel som mu dať pusu aspoň na líce, ale on sa na mňa vydesene pozrel. Pousmial som sa a nič som neurobil... je asi proste moc skoro na také veci.

„Pôjdeme autom, keďže je to ďaleko,“ vybral som z vrecka kľúče a ukázal mu ich, „poď za mnou,“ hneď, ako som to povedal, šiel som k môjmu autu, ktoré moc často nepoužívam. Dominick radšej chodí do školy pešo, a keďže chcem chodiť s ním, tak nechodím autom.

Odomkol som ho a išiel dať veci, čo som mal v ruksaku, do kufra. Videl som Dominicka ako si zatiaľ sadá na miesto spolujazdca. Hneď, ako som dal veci do kufra, som ho zavrel a šiel zaujať svoje miesto vodiča. Než som sa pripútal, venoval som Dominickovi ešte jeden úsmev, potom som naštartoval a mohlo sa vyraziť.

Vyšli sme von z nášho mestečka. Miesto, kam ideme, je totižto dosť za mestom. Niežeby som s ním nechcel ísť niekam do nášho mesta, ale byť niekde iba s ním a len v okolí prírody je proste lákavé. Občas som sa obzrel po Dominickovi, za čo mi hneď vynadal, aby som sa pozeral na cestu.

Po chvíli sme dorazili na miesto, kde som zaparkoval auto. Hneď, ako Dominick videl, že som vypol motor, začal sa obzerať. Vlastne som sem chodieval len s našimi, takže on o tejto, nazvyme to chatke, nevie. Vystúpili sme z auta a ja som šiel rovno vybrať veci z kufru. Akurát som zatváral kufor, keď ku mne prišiel.

„Kde to vlastne sme?“ pozrel sa na mňa tými jeho krásnymi kukadlami. Musel som sa na neho usmiať, taktiež som neodolal a dal mu pusu na nos. Jeho reakcia bola tak roztomilá. Začal sa obzerať, či tu nikto nie je, pričom mal červené tváre.

„Nikto tu nie je,“ povedal som, keď mi venoval pohľad, „Patrí to našim, takže by tu nemal niekto cudzí ani čo robiť.“ Mrkol som na neho, chytil som ho za ruku a šiel s ním ku chatke. Periférne som videl ako sa obzeral. Najviac ho zaujalo mólo, ktoré tu bolo.

Celkovo to tu bolo krásne, vždy som sem rád chodil. Milujem prírodu, a hlavne ten pokoj, čo tu je. Došli sme ku chatke, odomkol som ju a vošli sme dnu. Viem, že tu bude poriadok, keďže rodičia platia jednej milej pani, čo tu má chatu tiež, aby nám sem chodila upratovať. Otočil som sa na Dominicka, ktorý si to tu prezeral a počkal som, kým mi venuje pohľad.

„Pripravím nám niečo na jedenie, a potom ti ukážem to prekvapenie, dobre?“ pohladil som ho po tvári a on mi iba prikývol na súhlas.

Zadíval som sa mu do tých jeho krásnych očí. Tak dlho som chcel, aby som tu bol s ním. Aby som mohol tráviť čas iba s ním… a teraz môžem. Príde mi to až príliš krásne, aby to nebol iba sen. Ak by to ale bol iba sen, užijem si každú jeho sekundu, každý jeden bozk, dotyk. Nechcem aby tento sen skončil. Chcem, aby tu so mnou bol Dominick do konca života.

Tak dlho, ako bude môcť tento sen trvať.

Tak dlho, ako ho budem milovať.

Tak dlho, ako mi bude moje city opätovať.

Kým to len bude možné.

2 komentáre:

  1. První společná noc zcela na samotě. A jaképak překvapení si Chris pro Domču připravil? Tak snad se vše vydaří podle Chrisova plánu...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To prekvapenie zistíš v ďalšom diel :) A myslím, že to pôjde celkom dobre :)

      Odstrániť