sobota 2. júna 2018

Kríza


Zdravím, áno, žijem... asi.

Ako hovorí nadpis, asi ste si aj uvedomili o čom idem hovoriť, teda presnejšie písať.

Ja, Tomiko Natsuki, mám problém a to je ten, že mi nejde písať. Netuším sama čím to je, ale dosť ma to deptá, keďže nedokážem napísať poriadne ani desať viet bez toho, aby som ich nepísala aspoň pol hodinu.

Práve preto píšem tento článok.

Je možné, že niektoré príbehy nebudem nejaký čas vôbec písať, keďže mi to nejde a nechcem písať nútene... potom sa to ani mne nepáči a určite by sa to nepáčilo ani vám.

V piatok, teda 8. 06. 2018, idem do Berlína na koncert GOT7... je možné, že ma to nakopne a už ma táto kríza prejde, keďže mám pocit, že za to môže ten stereotyp v mojom živote...

Ja vám dám ešte vedieť, ako na tom som. Písať určite nechcem prestať, milujem písanie... je to môj spôsob, ako sa s pár vecami vysporiadať a hlavne vypísať z toho, ako sa cítim.

Tak dúfam, že to nebude tak dlhá kríza, ako som už mala... trvala skoro dva roky.

Vážne nechcem mať už tak dlhú pauzu...



vaša Tomiko Natsuki

6 komentárov:

  1. Chápu to, s tím nic nenaděláš. Tomu se prostě nevyhne nikdo. A opravdu to nemá cenu zbytečně hrotit, když pak nebudeš ty spokojená se svou prací. Dej tomu tedy čas a ono to jistě zpraví...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dúfam, že sa pár vecí zmení a budem to mať opäť v norme a pôjde to samo. Len musím zistiť, ako to prekonať

      Odstrániť
  2. Jaj, to mě mrzí. Snad to brzo spraví, ne kvůli nám, ale kvůli tomu, aby ses mohla vrátit k něčemu, co miluješ. Stereotyp je strašné zlo. Užij si koncert :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja osobne som si nikdy nemyslela, že u mňa niečo ako STEREOTYP zapríčiní niečo takéto... ale priznám sa, že za moju neschopnosť písať, občas môže aj to, ak všade vidím určité veci... sprotivia sa mi časom, preto sa tomu trochu snažím vyhnúť (napríklad si všímam, že BTS tým, ako všade ich vidím, začínam mať k nim averziu a pritom mám chalanov veľmi rada)

      Dúfam, že si ho užijem :) Ďakujem :)

      Odstrániť
  3. Věřím, že tě krize přejde. Sama je občas mívám, i když uznávám, že nejdelší trvala snad jen půl roku. Aktuálně mi ale taky nejde psát nic kromě Kroků a Texting, takže s tebou velmi soucítím. Koncert si užij a zkus nikoho neunést, haha. Budu doufat, že ti trocha korejské společnosti vnese jiskru inspirace do života :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Moja najdlhšia trvala viac ako dva roky...
      Úprimne, vážne som mala čo robiť, aby som nikoho neuniesla! Chcem ísť späť na ten koncert... bolo tam tak dobre až sa mi nechce veriť, že som tam naozaj bola. A podotýkam, že som bola asi len 3 metre od pódia a videla som naživo polonahého Jacksona... umrela som... seriózne.

      Odstrániť