utorok 10. júla 2018

EVERYDAY || Časť 6.



Áno, je to dlho, čo som pridala nový diel tejto poviedky, ale dúfam, že niekoho poteším.

Tiež mi prepáčte, že je diel kratší... ale tým, zle som dlho nepísala, tak som rada, že toho je aspoň toľkoto.



Mladík sa hodnú chvíľu pozeral na svoj odraz v zrkadle a hodnotil svoj vzhľad. Nie, nebolo to kvôli tomu, ako dobre dnes chcel vyzerať, skôr to bolo tým, že sa rozhodoval nad zmenou účesu. Sám nevedel či by mal niečo meniť, ale prišlo mu, že túto farbu má tak dlho a už chcel niečo prirodzenejšie. Rozhodne prikývol svojom odrazu... zmení účes, len chce vedieť ešte jednu vec.

S malým úsmevom na tvári zobral do ruky svoj mobil, ktorý ležal na skrinke vedľa neho, už naučene naťukal kód a prešiel do správ s Kookom.

Jimin: Premýšľal som nad tým, že by som si prefarbil vlasy na prirodzenejšiu farbu. Už dlho mám túto a už ma nebaví moc ich stále farbiť.

Odoslal ju a s povzdychnutím mobil odložil do vrecka svojich teplák, prešiel pomaly k dverám od kúpeľne z ktorej vyšiel a vydal sa do svojej izby. Medzitým mu prišla správa, ktorú ale neprečítal. Popravde, mal trochu obavy, čo mu na to Kook napíše. Došiel ku skrini z ktorej si zobral oblečenie, aby nevyzeral, že práve vstal a mohol ísť do mesta. Vybral mobil, keďže si chcel prezliecť to čo mal na sebe a nechcel riskovať, že by mu spadol na zem... aj tak už bol šampión v tom, že mu stále padal. Keďže ho už mal v ruke, tak si rozklikol upozornenie a prečítal si, čo mu odpovedal.

Kook: Hnedé alebo čierne? Vlastne som ťa s tmavšími vlasmi nevidel, keď som nastúpil si mal ryšavé, potom blond a teraz máš sivé... ale verím, že ti budú svedčať. Teším sa až ťa s tmavšími vlasmi uvidím.

Jimin: To je vlastne pravda... už v prvom ročníku som si prefarbil vlasy. Mal som z toho dosť zle, ale nakoniec to prestali riešiť, keď bolo viac študentov, čo mali nezvyčajné farby.


Kook: Takže Jiminie-hyung mal problémy kvôli farbeniu? To som nečakal.

Mladík sa zarazil nad oslovením z chlapcovej strany, Jiminie, tak mu hovorieva jeho mamina. Musel sa pre seba usmiať. Rýchlo sa doprezlieka a zobral veci, aby mohol vyraziť do mesta. Zbehol schody do chodby, kde sa obul, zobral si kľúče a mohol opustiť dom, nezabudol samozrejme zamknúť.

Cestou na zástavku odpísal Kookovi, vlastne sa zamyslel či má reagovať na to oslovenie, ale nakoniec sa rozhodol celkom rýchlo.

Jimin: Som plný prekvapení, mal by si to očakávať. Inak... prečo si mi napísal Jiminie?

Kook: Budem si pamätať. Prepáč, to bolo automaticky... ak ti to vadí, tak ti tak nepoviem.

Jimin: Nevadí mi to, len som nečakal také oslovenie práve od teba.

Kook: Prečo?

Jimin: Neviem. Príde mi, že je to také... no skôr oslovenie pre dieťa, asi preto mi tak hovorí iba moja mamina. Preto som to nečakal, ale potešilo ma to oslovenie.

Kook: Tak ťa budem oslovovať Jiminie-hyung.

Chlapec sa pre seba usmial a nastúpil do autobusu, ktorý stihlo za tu chvíľu doraziť. Prešiel k voľnému miestu vzadu, kde sa posadil a znovu zobral do ruky mobil.

Jimin: Tak ja budem tebe hovoriť Kookie, pretože si na mňa vždy milý a Kook mi nepríde ako milé oslovenie. Teda, ak ti to nevadí.

Kook: Nevadí, ale radšej by som to oslovenie počul, ako čítal v správe.

Mladík si zahryzol do pery a automaticky sa jeho pery sformovali do úprimného úsmevu. V poslednú dobu mal úprimne úsmevy, iba vďaka Kookovi. Neznámy chlapec, bol naozaj niekým, kto mu vždy zlepšil náladu a vyčaroval mu úsmev. Cítil, že ma konečne aspoň kamaráta cez správy... ale vedel, že si ho nesmie moc pripustiť k telu. V tomto mal už zlé skúsenosti, no niečo v ňom mu verilo.

Jimin: Cez SMS ti asi ťažko pošlem hlasovú správu. Jedine ak by si mal LINE alebo inú podobnú aplikáciu, cez ktorú by sme si písali. Potom by si mal šancu, že by si to aj počul.

Kook: Nemám... ale môžem si to stiahnuť. 

Jimin: Tak, keď si to nainštaluješ, daj mi vedieť... mal by si tam mať automaticky čísla tvojich kontaktov, ak majú tu aplikáciu.

Kook: Dobre, keď to budem mať ti tam napíšem.

Sivovlasý chlapec sa pousmial a odložil si mobil, keďže sa blížila zastávka, kde mal vystupovať, presnejšie ulica, kde sa nachádzalo jediné kaderníctvo v ktorom sa nebál o svoje vlasy.

***

Jimin sa hodnú chvíľu pozeral na svoj odraz v zrkadle, nebol zvyknutý na to, že mal tmavšie vlasy. Už to bolo naozaj dosť rokov, čo mal inú ako svetlú farbu a sám si nebol istý, či mu to pristane alebo nie. Celý čas, čo tu bol si s Kookom nepísal keďže paní, ktorá mu vždy farbí a strihá vlasy, stále rozpráva a on nechcel byť nezdvorilý. Mal ju rád, len bola moc zvedavá, takže si dával pozor na to, čo pred ňou povedal.

S povzdychom vybral mobil z vrecka nohavíc a mohol vidieť, že Kook mu napísal. Dokonca cez spomínanú aplikáciu o ktorej bola naposledy reč. Usmial sa pre seba a otvoril upozornenie.

Kook: Je desivé vedieť, koľko mojich kontaktov má LINE, ale hlavne, že mi to pridalo teba.
13:24

Kook: Jiminie-hyung? Si tu?
13:32

Kook: Asi nie... Prepáč ak ťa upozornenia teraz rušia.
13:40

Mladík sa musel pobavene pousmiať, pretože Kook hneď myslel na to, že ho ruší.

Jimin: Nerušil si ma, iba som nemohol odpisovať, keďže som si dal zafarbiť a ostrihať vlasy.

Kook: Mohlo ma to napadnúť, keď si sa na to pýtal. Rád by som ťa videl, ako ti to pristane... ale musím si počkať do pondelka~

Jimin: Tak nemohol si vedieť či pôjdem dnes. Pondelok zasa nie je tak ďaleko, už len deň a pár hodín k tomu.

Kook: Deň je dosť dlho... Hyung? Poslal by si mi fotku? Prosím.

Chlapec si musel správu prečítať ešte raz, než si bol istý, že vidí dobre. Trochu ho to prekvapilo, teda nenapadlo by ho, že by od neho chcel niekedy fotku. 

Jimin: Fotku? No... ja neviem.

Kook: Nechcem ju na nič divné neboj. Iba chcem vidieť ako ti to pristane skôr, než v pondelok.

Jimin: Naozaj ju nezamýšľať použiť ako terč na šípky?

Kook: Hyung... ako ťa táto možnosť napadla?

Jimin: Ja neviem, všetko je možné... No tak dobre... len počkaj. Som totižto v buse a musím byť nenápadný, aby si nemysleli, že mi hrabe.

Kook: Ja pokojne počkám kým budeš doma.

Jimin sa trochu poobzeral, aby sa uistil, že sa na neho nikto nepozerá, naozaj nepotreboval divné pohľady smerujúce jeho osobe. Ako prvé si vypol zvuk a klikol na ikonku fotoaparátu, rýchlo sa cvakol, aby sa naozaj nestalo, že by ho niekto pozoroval. Rýchlo sa pozrel na fotku či nie je náhodou rozmazaná, kvôli idúcemu autobusu, a až potom sa rozhodol ju poslať.

Jimin: Dobre tak ju mám, ale za prasknutý displej a ujmu na zdravý ti neručím. Sám si to chcel.


Hnedovlasý mladík si nervózne hrýzol do pery a čakal kým sa mu ukáže, že si to Kook pozrel, lenže v tú chvíľu ostal ešte viac nesvoj. Bál sa toho, čo mu chlapec odpíše... že mu to nesedí. Pre neho samého to bolo zvláštne mať tmavšie vlasy. Mobil mu v ruke zavibroval až sa poľakal, keďže bol trochu zabraní do svojich myšlienok. So strachom si prečítal mladíkovu odpoveď.

Kook: Jiminie-hyung...

Kook: Ešte raz mi napíšeš, že neriskuješ za tie veci, čo si vyššie spomenul, tak dostaneš na zadok!

Kook: Si tak roztomilý, mám chuť ťa vyobjímať! Pristane ti to, hyung, naozaj. Už sa teším, keď ťa v škole uvidím naživo.

Jimin sa musel usmiať, aj keď ho nazval roztomilým, nevadilo mu to. Bol to kompliment a jeho potešil, pretože vedel, že aspoň niekomu sa táto zmena páčila. Jediná vec ho znepokojovala a to tá, že pociťoval niečo, čo by nemal... pre neho dosť známi pocit, ktorý sa snažil už veľmi dlho nepociťovať.

Jimin: Nepreháňaj... ale ďakujem.

Kook: Nepreháňam!

Jimin: Už budem musieť ísť, keď tak ti napíšem neskôr.

Kook: Dobre hyung, maj pekný deň!

Jimin: Aj ty, Kookie.

Jimin klamal, nemusel robiť nič iné, ako ísť domov a zavŕtať sa do svojej milovanej postele. Lenže on si musel utriediť svoje myšlienky.

Nevie kto je Kook... poriadne ani jeho meno. Jediné čo vie je, že má hrejivé objatie, príjemný hlas a krásne vonia.

Lenže, to je málo... chce o ňom vedieť viac a preto sa rozhodol zistiť, kto to je aj kebyže má vyzvedať po celej škole. Nájde ho aj keď by si mal najať súkromného detektíva.

2 komentáre:

  1. Taky se mi Jimin líbí víc v tmavších vlasech. To je přirozeně roztomilý a krásný.
    Určitě by si měl zjistit o Kookovi, co je vlastně zač. Když už se znovu objevily ty city, které tak dlouho potlačoval.
    Jsem tedy zvědavá, co bude dál. Těšim se na další díl. Děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja zbožňujem Jiminieho s každými, on je rozkošný vždy... ale mám na ňom rada tmavšie to priznávam.
      Len, ako presne na to pôjde je otázne.

      Odstrániť