nedeľa 22. júla 2018

IN YOUR EYES || Časť 9.


Máme tu ďalšiu časť tohto príbehu a dúfam, že niekoho ním  poteším. 
Popravde, sama netuším, čo som to tu porobila... nejako to samo...

Taktiež tento diel mal byť taký štart k pár udalostiam, ktoré sa ešte len stanú... takže áno, pár dielov bude asi trochu nudných. Aj tak dúfam, že sa na nich bude pár z vás tešiť.


Mladík sa čelom opieral o studené kachličky v sprchovom kúte, snažil sa zo seba nevydať ani len hlásku, aby sa neprezradil. Bolo mu práve teraz tak veľmi trápne, že si to nikto nevedel ani len predstaviť. Zahryzol si do spodnej pery a silne privrel viečka k sebe. Rukou, ktorá práve dráždila jeho až bolestne tvrdý úd, začal o niečo rýchlejšie pohybovať a bokmi automaticky prirážal proti nej. Snažil sa byť čo najtichšie, nepotreboval aby ho bolo počuť už teraz to pre neho bolo dosť trápne.

Cítil, ako mu v ruke pulzoval jeho penis a on sa snažil, aby sa tej bolesti  zbavil čo najrýchlejšie a konečne dosiahol svoj vytúžený vrchol. Zrýchlil tempo a z pootvorených úst začal potichu vzdychať a občas kňučať, potreboval viac, ale nešlo to. Vedel, že príde to po čom tak urputne túžil, keď odrazu pocítil na svojom mokrom tele chlad a zhrozene zistil, že tu už nebol sám. Zdesene natočil hlavu k narušiteľovi jeho intímnej chvíľky a hneď sa stretol s tými najkrajšími očami, aké kedy videl. Chlapec za ním sa usmial a rukami prešiel po jeho bokoch, už len ten dotyk v ňom vyvolal celou jeho existenciou chvenie.

„Hyung," prehovoril mladší z nich dvoch a donútil ho otočiť sa k nemu čelom, „Už si tu dlho. Až tak moc túžiš po mojej pomoci?" usmial sa a ukazovákom prešiel po celej jeho dĺžke, až Taehyung zalapal po vzduchu.

„K-Kookie," zamumlal a zadíval sa na chlapca, ktorý mal v očiach vpísaný jasný ciel... a tým bolo vziať si všetko, čo bolo pred ním. Teda Taehyunga, presnejšie jeho telo. Mladší chlapec si ho, zdržiac za boky, otočil k sebe čelom, aby nemusel jeho hyung byť v tej divnej pozícií.

„Taehyung-hyung," tvárou sa priblížil k tej mladíkovej až sa ich nosy dotýkali, „Chystám sa ťa zničiť," oznámil mu jednoduchý fakt, ktorý starším z chlapcov otriasol, ale v dobrom slova zmysle.

Jeongguk svojimi rukami prešiel z hyungových bokov na jeho zadok, ktorý až moc pôžitkársky stlačil a tým chlapca donútil k spokojnému vzdychu. Pre seba sa usmial a nahol sa k jeho krku, po ktorom prešiel perami než sa doň zahryzol. Taehyungovi telom prešla vlna vzrušenia a jeho bolestivý problém sa ešte viac hlásil o pozornosť.

,,Hyung," Jeongguk prehovoril tesne pri uchu svojho hyunga, ,,Chceš aby som ti pomohol?" jednoduchá otázka od mladšieho chlapca, ktorý ako inak dostal súhlasne prikývnutie.

Víťazne sa usmial a svojim rozkrokom sa otrel o ten Taehyungov, vďaka čomu mohol mladík cítiť Jeonggukové vzrušenie, ktoré jasne ukazovalo na to, že ho musel dosť dlho sledovať alebo počúvať za dverami. Privrel oči, ktoré po chvíli, ale znovu otvoril len preto, aby sa s prostou pozrel na svojho mladšieho spoločníka.

,,Kookie, prosím," povedal potichu, ale s dosť silným podtónom potreby. Videl, ako sa mladík pred ním začal tvárou približovať k tej jeho.

Konečne bude cítiť jeho pery, tak dlho po tom túžil. Tak moc až to nie je vôbec pekne. Hneď, ako náhle sa Jeongguk pohol perami proti tým jeho, začal mu bozky opätovať s rovnakou dávkou vášne, akou ich dostával.

Mladší z nich uchopil do svojej dlane vzrušenie svojho hyunga a svoje vlastne, začal ich súčasne trpieť. Spokojne mu Taehyung vzdychal do úst, čo chlapca len tešilo a zrýchlil o niečo viac pohyb svojej ruky.

Taehyung bol, ako vo sne. Vedel, že ak sa o neho stará niekto iný je to lepšie, ale nečakal, že od Jeongguka to bude až tak dobré. Mal vážne, čo robiť, aby sa udržal na nohách, keďže každý mladíkovým pohybom, každým dotykom... bol bližšie k vrcholu a to, ako cítil Jeonggukov penis, trpieť sa o ten jeho, ho privádzalo väčšej slasti než normálne.

Rukami sa chytil mladíkových ramien, keďže mal čo robiť aby sa mu nepodlomili kolena. Čelom sa oprel o to chlapcove a nechal voľný tok svojim vzdychom pričom nechty, s každým pocitom slasti, zaryl do chlapcových ramien.

,,K-Kookie," prehovoril sťažka, ale než stihlo niečo ďalej povedať, vyvrcholil na svoje a Jeonggukové bruško. Po jeho počine, neostala ani pamiatka, keďže prúd vody sa postaral o odstránenie dôkazov.

,,Hyung," začal Jeongguk, aby si získal jeho pozornosť, čo sa mu aj podarilo. ,,Ešte som neskončil," hneď, ako to povedal, dlaňou prešiel po jednej polke, jeho krásne tvarovaného zadočku, kde ale neostal a miesto toho prstami vkĺzol mrzí nich.

Taehyung si uvedomoval, čo presne sa bude diať, už len tá predstava ho znovu začínala vzrušovať. Rukami, ktoré mal stále na mladšieho ramenách, prešiel po chlapcových svalnatých rukách a pohľadom vyhľadal jeho pery.

,,Ja ťa ani nejdem zastavovať," povedal potichu, ale dostatočne nahlas, aby to cez tú vodu bolo počuť. Na Jeonggukovej tvári sa dnes už druhýkrát objavil víťazný úsmev.

Zvuk budíka sa ozýval celou izbou a tým prebral mladíka z jeho až moc živého sna. Otrávene vypol vyzváňajúci mobil a ostal sledovať strop, ktorý mu  v túto chvíľu prišiel naozaj veľmi zaujímavý. Ten sen sa zdal ako skutočnosť a v jednu chvíľu si myslel, že ňou aj je.

Povzdychol si, lenže potom si uvedomil jednu vec, preto sa rýchlo vymrštil do sedu a odokryl perinu. Šokovane hľadel na niečo, čo sa nestalo už od jeho pubertálnych čias.

„To snáď nie,“ zamumlal zahanbene a neveriacky zároveň, frustrovane si prehrabol vlasy a mal pocit, že sa prepadne niekam pod zem. Rýchlo vstal z postele a začal vyzliekať obliečky.

„Môže začať tento deň ste horšie?“ Spýtal sa sám seba dúfajúc, že už sa nič nečakane nestane.

***

Hnedovlasý mladík sedel v kaviarni a čakal kým príde Sunghee tak, ako boli dohodnutý. Mala už asi pól hodiny meškanie a on už od nudy poznal obsah celého nápojového lístku, čo tu mali vrátane obsahu daných nápojov a ich cien. Mal síce už dávno zaplatené, ale premýšľal o ďalším nápoji, keďže už sa začínal dosť nudiť... ale mal tušenie, že ak by si ho objednal, hneď by sa tu zjavila.

Povzdychol si a zobral do ruky mobil aby jej zavolal, ale akurát sa zjavila vo dverách aj s malým dievčatkom, ktoré ju držalo za ruku. To hneď, ako uvidela Taehyunga, pustila ruku svojej maminy a rozbehla sa za ním. On sa okamžite rozžiaril, ako slniečko a natočil sa tak, aby mohol malú objať. Minhee sa zavesila na mladíka a pevne ho objala svojimi krátkymi ručičkami. Nikto si ani nevie predstaviť, ako veľmi bola rada, že ho po takej dobe vidí... dokonca ani sám Taehyung.

Taehyung ju rukami zdvihol, posadil si Minhee na nohy a venoval jej pusinky na tvár. Dievčatko sa začalo chichotať a snažiť dostať z jeho dosahu, to chlapca ešte viac odhodlalo v tom, aby pokračoval, vďaka čomu sa začala naozaj nahlas smiať až si vyslúžili pozornosť okolitých ľudí. Obom to bolo jedno a tiež ignorovali pohľad ženy, ktorá stala neďaleko nich... teda až kým neprehovorila.

„Je milé vidieť, že aspoň jednu ženu naozaj miluješ,“ založila ruky na hrudi a zdvihla jedno obočie, než ale začala hľadať niečo vo svojej kabelke. „Budem preč asi dva týždne, možno to bude kratšie alebo aj dlhšie, to ti dám ešte vedieť, tak s tým rátaj. Dobre?“ venovala mu pohľad a podala mu potrebné doklady malej Minhee. Taehyung ich poslušne prevzal a odložil si ich do peňaženky.

„Ideš už dnes alebo zajtra ráno?“ opýtal sa skôr zo slušnosti a venoval Sunghee krátky pohľad.

„Už dnes,“ odpovedala a pozrela sa na hodinky, ktoré mala na zápästí, „A už by som mala pomaly ísť,“ zhodnotila a opäť venovala pohľad svoje malej dcérke, ktorá doslovne žiarila šťastím.

„My dvaja ťa odprevadíme,“ usmial sa na malú, ktorá začala nadšene prikyvovať a zliezať z Taehyungových nôh. On sám sa tiež postavil, zobral si veci a prešiel k Sunghee. „Vezmem ti kufor, aby si nepovedala, že som nepomohol.“

Žena len pretočila očami a nechala kufre na neho, nebol tam len jej, ale aj malej Minhee. Malé dievčatko chytilo mamu za ruku, kdeže videla, že Taehyung ma plne ruky... síce si bola istá, že by ho za ruku mohla chytiť, ale asi by sa jej mamina cítila zle, že chce byť len pri ňom.

~

Akonáhle odprevadili Sunghee na letisko, akosi nevedel kam by mal a malou teraz ísť. Napadlo ho, že bude hladná a patrilo by sa ísť niekde na poriadne jedlo, keďže on doma ma ledva nakúpené, čo tiež musí napraviť, ale netušil kam ju zobrať.

„Minhee,“ oslovil dievčatko a počkal, kým mu venuje pohľad, „Pôjdeme sa napapať a potom domov, aby sme ti odniesli veci. Dobre?“ malá sa usmiala a začala nadšene prikyvovať.

„A pôjdeme potom na ihrisko?“ opýtala sa, keď ju začal Taehyung pútať do autosedačky, ktorú tiež musel kúpiť, keďže ju akosi nemal a Sunghee mu tú jej odmietala na tieto dni požičať.

„Pôjdeme kam len chceš,“ usmial sa na ňu a dal jej pusu na líce. Minhee sa spokojne usmiala a sledoval, ako jej ocino prešiel k svojmu miestu, aby sa mohli ísť najesť. Tak isto ho pozorne sledovala, ako sa pripútal, naštartoval auto a vyrazil. Dosť ju to fascinovalo, vždy sledovala aj svoju mamu, keď niekam išli autom.

Po dlhšej chvíli jazdy autom, Taehyung sledoval prevažne premávku a úprimne čakal, kedy ho začne jeho dcéra zahŕňať otázkami... ale nič neprišlo. Dievčatko sedelo poslušne v autosedačke a pozeralo sa z okna na okolie, čo ho dosť prekvapovalo. Čakal, že dieťa v jej veku, bude mať veľa energie a bude sa ho stále vypytovať... ale on si už pred časom všimol, že moc taká nie je. Trochu sa musel priznať, že mu to robilo starosti, ale na druhú stranu to pokladal tým, ako žije s mamou, ktorá stále chodí preč... a jeho vída málokedy.

„Minnie?“ oslovil dievčatko a na okamžik sa pozrel jej smerom, aby videl či mu venuje pozornosť a až vtedy pokračoval, „Ako je v škôlke? Dúfam, že máš veľa kamarátov, pretože s nimi je hneď všetko lepšie a zábavnejšie,“ dievčatko sa chvíľu pozeralo na svojho otca, než sa znovu zadívalo z okna.

„Ani moc nie, iba jedného,“ odpovedala a pohľad venovala plyšovému zvieratku, ktoré celý čas držala, „Ale mne to nevadí, Yonghwan mi stačí,“ po jej odpovedi sa musel usmiať. Občas zabúda, že má len tri roky. Podľa správania by jej asi tipoval viac, bolo trošku desivé ako moc sa nesprávala na svoj vek.


Po tom ako sa boli najesť a odniesť malej veci k Taehyungovi domov, si to akurát obaja mierili ulicou k jedinému miestu, kam chcelo dievčatko od rána ísť. Celý čas premýšľal na tým, ako to s malou tak dlho zvládne, väčšinou ju mával cez víkend... ale nie dva týždne. Vedel, že to bude  pre neho ťažké.

Malá Minhee držala svojho ocina za ruku no hneď, ako boli blízko ihriska, ho začala celou svojou silou ťahať k preliezkam. Taehyung sa iba zasmial a nechal sa tam dotiahnuť, bol naozaj rád, že sa sem tešila. Akonáhle boli pri jednej z nich, otočilo sa dievčatko na Taehyunga a hodila po ňom svoj nevinný pohľad, ktorým mu jasne dávala prosbu, aby ju vysadil hore. Mladík by v tej chvíli prisahal, že ten pohľad má po ňom, pretože on ho tiež často používa. Jeho reakciou bolo pobavené zakrútenie hlavou a zohnutie sa, aby ju zdvihol a vysadil na samí vrh. Dával samozrejme pozor, aby sa moc nezaklonila a nespadla... ale ona vedela, čo robí, bola opatrná.

„Tae?“ začala malá a oslovený sa na ňu pozrel, pravda, ona mu skoro nehovorí oci ani ocko. Je pre ňu proste Tae, „Máš niekoho rád?“ pozrela sa na mladíka, ktorý sa na ňu celý čas pozeral. V jej očiach bola vidieť zvedavosť a detská nevinnosť. Taehyung sa pousmial, ruky si položil na preliezku a bradou sa o nich oprel, aby lepšie videl na Minhee.

„Mám,“ začal a viac sa usmial, keď videl ako sa chystala položiť ďalšiu otázku, „Teba mám rád, veľmi rád. Si moja malá princezná a ja ťa milujem,“ na jeho tvári bol stále väčší úsmev a Minhee sa usmiala tiež.

„Ale ja som nemyslela mňa,“ tak ako sedela začala hojdať nohami, ale dávala pozor, aby netrafila Taehyunga. To by sama sebe neodpustila.

„Minnie,“ narovnal sa a prešiel priamo pred malé dievčatko, ktoré prestalo hompáľať s nohami a venovalo mu svoju plnú pozornosť, „Vieš, ono je to trochu ťažšie. Mám niekoho rád, ale,“ odmlčal sa na chvíľu a jazykom si prešiel nervózne po perách, „Ide o to, že si tú osobu nezaslúžim.“

„Prečo? Urobil si niečo zlé?“ Minhee naklonila hlavu do strany a sledovala muža pred sebou.

„Dá sa tak povedať,“ zamumlal potichu, ale tak, aby ho Minhee počula. „No, ale prišli sme sa sem hrať. Takže sa ideme hrať!“ povedal zvesela, ako keby sa ho tu práve jeho trojročná dcéra nepýtala na takúto vážnu tému.

***

Už boli asi desať minút v obchode a hľadali niečo, čo by mohol kúpiť, ako jedlo pre malé dieťa. Cestou si radšej našiel nejaké tie rady na internete, nechce predsa dať malej Minhee niečo, čo by jej urobilo zle. Stačí, že on sa kŕmi iba polotovarmi, nemusí to jesť aj ona. Kvôli nej je ochotný sa naučiť aj niečo variť a dúfať, že nepodpáli polovicu kuchyne.

„Čo zvykneš raňajkovať? Ja totižto neviem, čo ešte kúpiť,“ spýtal sa dievčatka, ktoré sedelo v nákupnom vozíku a to mu hneď odpovedalo, čo jej zvykne mama pripraviť. Taehyung si povzdychol a išiel pohľadať, kde tu nájde potrebné ingrediencie.

„Vieš piecť koláčiky?“ prehovorila po nejakej dobe, keď blúdili v obchode, Minhee.

„Ešte som to neskúšal, ale ak nájdem recept môžeme to skúsiť,“ žmurkol na ňu a zabočil k regálom, kde vedel, že nájde potrebné veci na pečenie. „A čo presne by si chcela?“

„Hm,“ Minhee si dala zamyslene prst k perám, ktoré roztomilo našpúlila, „Niečo čokoládové, je jedno čo,“ usmiala sa na Taehyunga a ten prešiel k zmesiam na pečenie. Nechcel tvrdiť, že bol lenivý, ale toto mu prišlo rýchlejšie.

„Čo ty na toto?“ ukázal jej krabicu, ktorú mal v rukách a ona spokojne prikývla, na čo si mladík oddýchol. Nevedel, čo by robil, ak by chcela niečo viac extra... vlastne, Minhee bola dosť skromná, keď tak nad tým uvažoval.

Vložil to do košíku a vydal sa k miestu, kde by mala byť zelenina. Desil sa toho momentu, keď sa bude snažiť nájsť tú najlepšiu, pretože nikdy nechápal, ako to ľudia dokážu. On bol vždy rád, ak natrafil na nejakú zeleninu, nie to ešte zistiť či je aj tá pravá.

„Je niečo čo nejesť? Ako si neviem či nie si na niečo alergická alebo to nemáš rada,“ osobne pochyboval, že by práve ona niečo také vedela, ale skúsiť to mohol.

„Nemám rada špenát,“ už len pri predstave sa veľmi roztomilo začala ksichtiť, čomu sa musel Taehyung zasmiať.

„Ten nekúpim, neboj.“

Akurát dával do igelitového vrecka mrkvu, keď započul známi hlas až mu z rúk padlo všetko, čo v nich mal.

„Taehyung?“ oslovený mladík sa pozrel smerom, odkiaľ počul svoje meno. Pohľad malého dievčatka spočinul tiež na veľmi peknom mladíkovi s ebenovými vlasmi.

Chlapec, neďaleko nich, prechádzal pohľadom s Taehyunga na malú Minhee a nevedel, čo si myslieť.
„Hyung,“ začal mladší z nich a rýchlo pozbieral, čo mu padlo... našťastie len ku kope zeleniny, nie na zem. „To je, ale náhoda,“ zasmial sa nervózne a dúfal, že sa dokáže zneviditeľniť.

„To je,“ došiel k nemu bližšie a sledoval, ako odkladal vrecko do košíku. „Vieš, že to musíš odvážiť... však?“ poznamenal.

Taehyung sa zarazil a pohľadom začal hľadať váhu, pretože netušil kde sa nachádza. Mladík vedľa neho si povzdychol a zobral od neho vrecko, aby to dal odvážiť. Za malú chvíľu sa vrátil k nemu a podal mu ho.

„Ďakujem Jin-hyung,“ povedal potichu, ale pohľad venoval iba malému dievčatku, ktoré pozorne sledovalo neznámeho muža. Ten sa na ňu usmial a Minhee zvedavo naklonila hlavu na stranu.

„Tae? Kto to je?“ ukázala na Seokjina a ten sa začal smiať. Než stihol niečo Taehyung povedať, jeho hyung prevzal predstavenie na seba.

„Ja som Seokjin, ale pokojne mi hovoril Jin. Taehyung a ja sme kamaráti, presnejšie som jeho hyung,“ znovu sa usmial, „A ty maličká, ako sa voláš?“

„Ja som Minhee,“ usmiala sa na neho a Seokjin musel uznať, že je roztomilá.

„Taehyung ťa stráži?“ viac sa usmial a pohladil dievčatko po vláskoch, to prikývlo.

„Áno, budem teraz s ockom nejaký čas, preto ma stráži,“ Seokjin sa zarazil, pretože si nebol istý či jej dobre rozumel.

„Tvoj ocko je?“ zdvihol zvedavo obočie, ktoré aj tak nebolo moc vidieť pod jeho hustou ofinou.

„Tae je môj ocko,“ usmiala sa na neho šťastne a starší z mladíkov sa na menovaného chlapca pozrel.

Na Taehyungovi bolo vidieť, ako čaká na reakciu svojho hyunga, ale vedel, že pred malou mu určite nepovie to, čo by povedal ak by boli sami. Bál sa toho a hlavne sa bál, že to povie ostatným.

„Vieš vôbec variť?“ mladší sa prekvapene pozrel na hyunga a nesúhlase zakrútil s hlavou. Seokjin si povzdychol a pozrel sa, čo všetko má Taehyung v košíku. „Netuším, čo z tohto chceš vykúzliť, ale pomôžem ti,“ položil ruku na chlapcove rameno a povzbudivo mu ho stisol. „A potom mi povieš, všetko. Som tvoj hyung, nebudem ti nič vyčítať.“

Mladší mladík mal, čo robiť, aby sa na mieste nerozplakal od toho, aký je na neho Jin-hyung dobrý. Lenže nemohol, nie pre malou Minhee, nechcel aby videla, že je smutný.

Len si nebol istý či mu má povedať úplne všetko, bál sa... ale je to Seokjin. Hyung, ktorý mu vždy pomohol, keď to potreboval a ktorý ho hlavne nenechá otráviť vlastnú dcéru, keďže on naozaj nevie variť.

Bol za neho rád... ale stále mal najväčšie obavy z toho, keď to zistí Jeongguk.

2 komentáre:

  1. Malá Minhee je kouzelný stvoření, celý tatínek. Ale je moc dobře, že potkali Jina. Aspoň se o ty dva, co se týče stravy, postará někdo, kdo umí pořádně vařit. A věřim, že po vyslechnutí celého příběhu, nebude Jin Taeho vůbec odsuzovat. Naopak se mu bude snažit co nejvíc pomoci.
    Taky mě zajímá, jak se Jungkook zachová, až se o malé dozví pravdu. Ale třeba nás všechny překvapí svou reakcí...
    No jsem tedy moc zvědavá, co bude dál. Těšim se na další díl. Děkuju...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že ju tak vidíš, pretože tak som aj chcela aby ste ju videli. To je pravda, nechcem ani vedieť, ako by to inak dopadlo... Taehyung a varenie, zlá kombinácia.
      Uvidíme, čo bude ďalej... Jin je predsa len taká mamina, takže by to nemalo byť zlé.
      Kto vie, ako to Jeongguk vezme... je to dosť otázne.

      Odstrániť